Len nehumánnejšie

Návrat do rokov 1956 - 1982?

Vyzerá to tak, ako keby sme sa v určitých oblastiach v rezorte zdravotníctva chceli vrátiť do rokov 1956 až 1982. Vtedy totiž platil zákon č. 54 z roku 1956, kde podľa § 19 - slobodní, ovdovení, rozvedení, ktorí nemali žiadnu vyživovaciu povinnosť, poberali za pracovné dni, keď boli v ústavnom ošetrení alebo im bola poskytnutá kúpeľná starostlivosť mimo dovolenky, len polovicu nemocenského určeného podľa predchádzajúcich ustanovení. Takže v našom zdravotníctve sa nechystá nič nové, čosi podobné ako časť avizovanej reformy tu už bolo, len v ľudskejšej podobe. Spomínaný paragraf sa totiž týkal určitej skupiny. No keďže sa neosvedčil a svojím spôsobom pôsobil diskriminačne, takže v konečnom dôsledku narobil vážne ekonomické problémy chorému človeku, rozhodla sa ho vtedajšia vládnuca garnitúra zákonným opatrením Federálneho zhromaždenia 8/82 zrušiť a od 1. februára toho istého roka prestal platiť. Zákon prešiel aj ďalšími zmenami (Zbierky 73/1982, 148/1983, 109/1984, 51/1987), no najpodstatnejšia je v tejto súvislosti tá prvá. Teraz sa však už diskriminácie nemusí obávať žiadna skupina, má to mať dosah rovnako na všetkých, len tí najslabšie situovaní si budú môcť nejakou formou žiadať sociálny príspevok. Problémom však je aj to, že

chudoba u nás

nie je presne definovaná, a tak je to s retrospektívnym vymáhaním dosť zložité, aj keď je známe, že pomerne vysoké percento našich občanov žije pod hranicou životného minima. Minister Rudolf Zajac priznal, že avizované opatrenia ako spoluúčasť pacientov na uhrádzaní stravy, dopravy, ubytovania v nemocnici či poplatok za recept sú nesystémové. Sú však podľa neho začiatkom opatrení smerujúcich k tomu, aby sa z takzvaného solidárneho balíka uhrádzali len zdravotnícke úkony, ktoré občan sám nie je schopný zaplatiť. „Chceme urobiť isté obmedzenie, ale nie preto, aby sme získali zdroje, ale obmedzili spotrebu,“ poznamenal nový šéf rezortu. Na realizáciu reformy bude podľa ministra nevyhnutné prijať alebo novelizovať celý rad zákonov a noriem - napríklad zákon o zdravotnej starostlivosti, o ochrane zdravia, Liečebný poriadok a ďalšie. Prvý balík zákonov chce predložiť do parlamentu už koncom tohto a začiatkom budúceho roka. Minister predpokladá, že rýchlejšie sa novému systému prispôsobia súkromné zariadenia a menšie nemocnice ako „veľké kolosy“. Nuž konštrukcia štátneho rozpočtu na rok 2003 nie je pre rezort priaznivejšia ako v tomto roku. Peňazí nemá byť viac a systém ešte bude tvoriť dlh. Tomu sa však podľa jeho vyjadrenia

nedá zabrániť,

ale je presvedčený, že dlh už vedia znižovať a všetko smeruje k tomu, aby zdravotníctvo bolo k 1. januáru 2004 pripravené na výrazne efektívnejšie hospodárenie. Správnosť krokov avizovanej reformy preverí čas. Zostáva nám iba veriť, že o štyri roky nebude stáť ďalší minister s nastavenou dlaňou a so zaručenou koncepciou transformácie v zdravotníctve, ktorá určite známe problémy vyrieši. Vážnosť súčasnej situácie v rezorte zdravotníctva nikto nespochybňuje. Bolo by však dobré vedieť viac o skutočných konštruktívnych krokoch i problémoch, ktoré by mali pomôcť vyriešiť. Ale aj to, ako je zabezpečené, že sa nebudú opakovať negatívne javy z nedávnej minulosti. Napríklad, keď sa do zdravotníckeho zariadenia investovali milióny, potom sa ukázalo „nepotrebné“ a za nepredstaviteľne nízku sumu ho určité skupiny sprivatizovali.

Ľudmila Koníková