Mať schopnosť vyplácať dôchodok

(Pokračovanie z 5. 11.)

Tabuľka č. 2:

Úroveň výšky dávok dôchodkového zabezpečenia vo vzťahu

k základným systémom dôchodkového zabezpečenia

Krajina Percentuálne vyjadrenie

Francúzsko 50 %

Nemecko 50 %

Holandsko 40 %

Švédsko 55 - 60 %

Švajčiarsko 40 %

Veľká Británia 40 %

(porovnaj tabuľku č.1)

(došlo k zníženiu na 20 % - zdroj z roku 2001)

Zdroj: Národní pojištění č. 3/1997, s. 32

II. Doplnkové poistenie

Ide o tzv. nadstavbu, prostredníctvom ktorej možno poskytnúť dávky zabezpečujúce vyššiu úroveň ako základný dôchodkový systém.

Systém doplnkového poistenia na základe zákona NR SR č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom pripoistení sa založil na princípoch:

- dobrovoľnej (fakultatívnej) účasti na systéme,

- odloženej spotrebe,

- zmluvnom vzniku účasti,

- striktnom uplatnení bipartitného mechanizmu a filozofie korporacionizmu,

- ingerencie štátu formou určenia „pravidiel hry“, čiže základných podmienok vzniku a existencie systémov a štátneho dozoru v nevyhnutnom rozsahu, odvodenom od rozsahu jeho vstupov do systému, najmä v daňovej sfére,

- nelukratívnosti,

- možnosti kapitalizácie voľných prostriedkov v rozsahu dohodnutom účastníkmi systému,

- uplatnení mechanizmu tzv. superpoistenia vo vzťahu k nárokom poistencov.

Tabuľka č. 3: Zdroj: Národní pojištění č. 3/1997, s. 32

Úroveň výšky dávok dôchodkového zabezpečenia vo vzťahu

k doplnkovým systémom dôchodkového zabezpečenia

Krajina Percentuálne vyjadrenie

Francúzsko 20 %

Nemecko 25 %

Holandsko 30 %

Švédsko 10 %

Švajčiarsko 20 %

Veľká Británia 20 %

Zavedením tohto systému, ako aj prijatím zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov došlo k ďalšiemu oslabovaniu základného povinného systému dôchodkového zabezpečenia a narušeniu princípu univerzality vzhľadom na to, že vojaci, policajti, ostatní príslušníci ozbrojených zborov prestali solidarizovať s ostatnými poistencami, čiže majú svoju poisťovňu.

III. Individuálne poistenie (založené na kapitalizácii)

Individuálny súkromný systém sociálneho poistenia vytvára priestor pre zvyšovanie záujmu občana o ďalší doplnkový zdroj svojho príjmu pre prípad sociálnych udalostí, najmä dlhodobej choroby a staroby. Systém individuálneho poistenia je budovaný na podstatne odlišných základoch, než na akých je budovaný základný systém a doplnkové systémy sociálneho poistenia. Ide hlavne o uplatnenie komerčných princípov a individuálnych podmienok poistenia, ako aj o absenciu garancií solventnosti nositeľa poistenia a princípu sociálnej solidarity. V dôsledku uvedených odlišností od základného systému sociálneho poistenia a od doplnkových systémov sociálneho poistenia v žiadnom prípade individuálne poistenie nemožno považovať za súčasť sociálnej sféry aj napriek tomu, že sa viaže k obdobným alebo dokonca k rovnakým sociálnym udalostiam, ktoré sa vyskytujú v základnom alebo v doplnkovom systéme.

Individuálne poistenie svojou výlučne komerčnou povahou je súčasťou finančnej sféry, a to všeobecného komerčného poisťovníctva.

Tabuľka č. 4: Koncepcia transformácie sociálneho zabezpečenia SR

Sociálne zabezpečenie od roku 1993 do roku 1998 tvorilo

I. sociálne II. štátne sociálne III. sociálna IV. doplnkové

poistenie dávky pomoc poistenie

od 1. 7. 1998 od 1. 7. 1996

(z. č.195/1998 Z. z.) (z. č.123/1996 Z. z.)

Tabuľka č. 5:

I. Sociálne poistenie tvorilo a tvorí

1. dôchodkové 2. nemocenské 3. odškodňovanie

zabezpečenie poistenie pracovných úrazov a

chorôb z povolania

(úrazové

zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. poistenie)

od 1. 1. 1995 do 31. 3. 2002

vykonáva vykonávala

Sociálna poisťovňa Slovenská poisťovňa

od 1. 4. 2002

vykonáva

Sociálna poisťovňa

V súvislosti s parlamentnými voľbami, ako aj so zostavením novej slovenskej „pravicovej“ vlády sa čoraz viac ozývajú hlasy presadzujúce „dôslednú dôchodkovú reformu“, cieľom ktorej má byť zastavenie dlhu verejných financií, zníženie odvodov a zavedenie, čiže čo najrýchlejšieho prechodu na kapitalizáciu.

Hlavným cieľom podľa vyjadrenia Petra Tatára a Petra Zajaca v Sme zo dňa 3. 10. 2002 v článku „Čo je dôchodková reforma“ je, aby si ľudia ukladali peniaze na dôchodok v kapitalizačnom pilieri a aby dnešné tzv. priebežné financovanie dôchodkového zabezpečenia úplne zaniklo. Ponechanie akéhokoľvek verejného zasahovania do správy peňazí uložených na dôchodky by vraj znamenalo politické riziko, bariéru pre slobodný rozvoj kapitálového trhu a predpoklad, že bude pokračovať deficitné hospodárenie vlády v oblasti verejných financií. To isté vraj platí aj o ponechaní kontroly prvého aj druhého piliera v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie na nezávislý a odborný orgán, akým je Úrad pre finančný trh.

Vzhľadom na uvedené je potrebné uviesť základné črty, prípadne pozitíva a negatíva tak priebežného financovania dôchodkového zabezpečenia, ako aj kapitalizácie.

Tabuľka č. 6:

Názov metódy Priebežné financovanie Kapitalizácia

medzigeneračná žiadna

solidarita základná (úplne chýba)

individuálna nie áno

voľba účasti (od 1. 1. 2001 čiastočná)

individuálny výber nie áno

úrovne dôchodkov

zachovanie nárokov áno áno

nízka úroveň

operatívnych áno nie

nákladov

reakcie na životné

náklady a úroveň áno nie

neutralita k trhu

práce nie áno

P r i e b e ž n é f i n a n c o v a n i e

A. Výhody:

1. Výhodou je univerzálny princíp, ktorý je vyjadrením, že na všetky osoby žijúce na území určitého štátu sa aplikuje základný poisťovací (dôchodkový) systém.

2. Princíp medzigeneračnej solidarity je vyjadrením tzv. dohody medzi generáciami, teda produktívne obyvateľstvo prispieva na obyvateľstvo v postproduktívnom veku (základný princíp dôchodkového zabezpečenia v rámci krajín EÚ).

3. Zmierňuje sa prípadná chudoba, čiže predchádza sa prepadu obyvateľstva v postproduktívnom veku do biedy a chudoby vzhľadom na zvyšovanie dôchodkov (či úpravu - valorizáciu) o pevné sumy na základe zvyšovania životných nákladov aspoň o 10 % alebo percentuálne zvyšovanie dôchodkov s prihliadnutím na rast priemernej mzdy aspoň o 5 % (zákon č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov).

4. Nulové či nízke náklady na marketing (predaj penzijného produktu).

5. Garancia štátu.

B. Nevýhody:

1. Zraniteľnosť voči demografickým zmenám.

2. Zraniteľnosť voči politickým rozhodnutiam o spôsobe výpočtu dôchodku a výške dôchodku.

3. Zraniteľnosť voči zmenám v štruktúre hospodárstva.

4. Nízka flexibilita.

5. Vplyv na náklady trhu práce.

K a p i t a l i z á c i a

A. Výhody kapitalizácie:

1. Metóda kapitalizácie zabezpečuje, že po vzniku sociálnej udalosti každý účastník môže očakávať, že dostane späť to, čo formou príspevkov do systému zaplatil.

2. Umožňuje zohľadňovať individuálne potreby a preferencie každého účastníka.

3. V tomto systéme nie je povinná účasť a účastník si môže vybrať, na akej úrovni bude platiť príspevky a tiež môže ukončiť svoju účasť v systéme (navrhuje sa však povinnosť platiť 10 % či 20 % zo mzdy a účasť by tiež mala byť povinná).

B. Nevýhody kapitalizácie:

1. Neschopnosť chrániť jednotlivca - príjemcu dávky pred infláciou.

2. Dávky sú odvodzované od príspevkov platených v minulosti, prípadne z kapitálových investícií, ale bez vzťahu k miere inflácie a rastu životných nákladov.

3. V dôsledku nevýhodných investícií sa zdroje môžu podstatne znížiť a systém sa môže stať insolventný.

4. Individuálna kapitalizácia funguje na princípe „každý sám za seba“. Každý účastník má svoj účet a dávky sa vyplácajú do vyčerpania kladného zostatku na účte. Nechráni poistenca pred prepadom do biedy a chudoby (napríklad v prípade občanov s minimálnymi alebo priemernými mzdami či v prípade dlhodobej nezamestnanosti, pracovnej neschopnosti).

5. Úplne absentuje princíp medzigeneračnej solidarity.

6. Vysoké náklady na marketing (predaj penzijného produktu).

7. Navrhovaný okamžitý prechod na „čistú“ kapitalizáciu v podmienkach SR (vzhľadom na počet obyvateľstva, ekonomickú situáciu, ako aj funkčnosť či nefunkčnosť kapitálového trhu) je nereálnou utópiou najmä z dôvodu svojej finančnej náročnosti (hovorí sa o 100 mld. Sk), ktorou by boli opätovne ešte viac zaťažené dnes ekonomicky činné subjekty (najmä zamestnanci).

8. Úplná absencia garancie štátu.

Na základe uvedených výhod a nevýhod možno dospieť k názoru, že redistribúciu a sociálnu bezpečnosť (ochranu) na ľudsky dôstojnej (a aspoň minimálnej) úrovni pre všetkých občanov zabezpečuje priebežne financovaný základný povinný dôchodkový systém (v našich podmienkach vykonávaný Sociálnou poisťovňou).

Úspory však možno dobre akumulovať v súkromnom kapitálovom pilieri.

Poisťovaciu funkciu najlepšie splnia všetky tri piliere spolu (kapitálový - individuálny na báze „dobrovoľnosti“).

Podľa expertov v Nemecku by bolo veľmi ťažké zaviesť „povinné“ fondové pripoistenie (založené na kapitalizácii), pretože nie každý poistenec v Nemecku na to bude mať peniaze. (Máme lepšiu ekonomiku ako Nemci, keď u nás sa navrhuje „povinnᓠkapitalizácia pre každého? Nemáme náhodou 500-tisíc nezamestnaných, nežije náhodou viac ako 60 % obyvateľstva na úrovni životného minima, teda biedy a chudoby? Máme silnú „strednú“ vrstvu? Každý Slovák bude mať na to

Zároveň je potrebné upriamiť pozornosť aj na závery prijaté na konferencii konanej v dňoch 7. a 8. decembra 2000 vo Varšave venovanej problematike penzijných fondov, ako aj skúsenostiam získaným vo vývoji latinskoamerických penzijných fondov a transformácii priebežných systémov na fondové systémy v niektorých krajinách strednej a východnej Európy.

1. Mnohé problémy, ktoré sa objavujú v krajinách strednej a východnej Európy v dôchodkových systémoch veľmi často súvisia so slepým napodobňovaním čílskeho modelu, ktorý presadzovala v mnohých krajinách bez potrebných základných znalostí Svetová banka. Tento model vedie najmä k vysokým nákladom a nízkym výnosom (návrh predložený ministrom P. Magvašim - 55 mld. Sk, návrh DS - 100 mld. Sk). Krajiny strednej a východnej Európy, Slovensko nevynímajúc, by mali veľmi dobre zvážiť použitie juhoamerických penzijných modelov, ktoré po žiarivom začiatku v súčasnosti tiež majú vážne problémy a mali by využívať viac skúseností krajín EÚ, ak sa skutočne chcú stať jej členmi.

JUDr. Z. Macková, PhD.

(Pokračovanie)