Lovci duší alebo sci-fi?

Možno sa už skoro dočkáme čarodejného čipu, ktorý sa nasadí do mozgu a zaznamená všetko, čo vidíme, počujeme, cítime - celý náš život sa zachytí do elektronickej databázy dostupnej komukoľvek. Nie je to sci-fi, dnešná veda pokročila natoľko, že to môže byť už veľmi skoro. Základná technológia pre výrobu podobných čarov je už známa. Tím vedcov zo Stanfordskej univerzity v Spojených štátoch sa učí oddeľovať a spájať nervy, vytvára elektronické prepojenia medzi mikroelektronickými čipmi a nervovými výbežkami v mozgu. Nervy sa „zahoja“, regenerujú a neutrálne signály z čipu sa môžu preniesť (a prenášajú) do pamäti. Revolúciu vo vedeckom svete spôsobil ešte v roku 1998 Chris Winter z laboratória British Telecom´s Martlesham Health Lab v Ipswichi, keď oznámil, že jeho spoločnosť pripravuje vytvorenie Lovca duší. Čo to je? Pamäťový mikročip, ktorý by bolo možné implantovať do mozgu, kde by zaznamenával všetky udalosti a pocity, ktoré sa „nositeľa“ týkajú.

Končí sa éra smrteľnosti. Keď totiž skombinujeme informácie získané z čipu s génovou informáciou človeka, môžeme fyzicky, emocionálne i duchovne daného človeka znovu stvoriť - vyslovil Winter. Všetky naše spomienky, city i myslenie bude možné skopírovať na silikón. Nesmrteľnosť v pravom slova zmysle - budúce generácie nebudú umierať.

Winter však nezabúda zdôrazňovať, že Lovec duší je iba nápad, náčrt možností, ktoré nám dnešná veda ponúka. Vedci však vôbec nevylučujú, že myšlienka „pamäťového čipu“ je reálna. Idea Lovca duší je pomerne jednoduchá. Čipy budú zhromažďovať senzorické dáta na budúce použitie. Čip optickej pamäti, ukrytý v oku, bude prepojený s čipmi v mozgu, kde sa budú ukladať správy, vysielané všetkými piatimi zmyslami. Vedci predpokladajú, že čip bude slúžiť ako pamäťový záznamník pre vnemy zrakové, sluchové, čuchové a hmatové. Prosto si zálohujete svoj život na disketu, teda na čip.

Iný vedec, neurológ Theodor Berger z Kalifornie, skúma hippocampus - prúžok tkaniva v mozgovej kôre, ktorý zodpovedá za schopnosť učenia a zapamätania si. Berger pracuje na výrobe nového mikročipu, ktorý by sa tiež implantoval do mozgu. Tvrdí, že mozgové implantáty budú za desať-pätnásť rokov bežnou súčasťou života. Vedci predpokladajú, že čip bude kopírovať prepojenie mozgových neurónov. Elektrické impulzy používané čipom by zodpovedali impulzom, akými sa medzi sebou „dorozumievajú“ jednotlivé bunky mozgu, preto by informácie z čipu boli pre mozog ľahko čitateľné. Problémom zostáva, ako s umelými materiálmi dosiahnuť závratnú rýchlosť, ktorou spolu nervy komunikujú.

Možno to všetko znie príliš fantasticky, ale nezabúdajte, že nad čipom nebádajú iba v Stanforde. Aj Japonci sa pokúšajú vytvoriť náhradné neuróny na mikročipe. Laboratória British Telecom´s už dokonca dávnejšie zmerali impulzy vysielané optickým nervom, i impulzy, ktoré do mozgu vysielajú podnety získané čuchom, hmatom i sluchom. Vedci tvrdia, že všetko je to iba otázka matematiky. V mozgu osemdesiatročného človeka prebehlo za jeho život približne desať terabitov informácií. Dá sa to prirovnať k tristo miliónom kníh. Takéto množstvo síce zatiaľ neobsahuje vo svojej pamäti žiadny počítač, ale tie sa z roka na rok zdokonaľujú. Za každých desať rokov sa ich pamäť stonásobne zväčší.

O možnosti existencie technických implantátov do mozgu dnes už nikto nepochybuje. Rozmáhajú sa umelé srdcia, kontaktné šošovky, plastické pľúca. Nie je teda dôvod neveriť mozgovému implantátu. Z vedeckej stránky je teda všetko jasné. Teraz sa však uvažuje o najlepšom využití objavu. Už dnes žijeme obklopení kamerami, ktoré sledujú každý náš krok. Iba si uvedomte, koľko toho o vás vedia v banke, keď žiadate o pôžičku alebo na dopravnom inšpektoráte. S implantovaným čipom už však neskryjeme absolútne nič. Naozaj to chceme? Spytujú sa vedci.

(kab)