Akurát na zaplátanie diaľnic

Ťažké časy dopravy vstupujú do druhého dejstva

V Programovom vyhlásení vlády SR sa záväznými sľubmi, ktoré by boli pretavené do konkrétnych čísel či percent, sa tentoraz mimoriadne šetrilo. Zrejme tak, ako sa nakoniec má v roku 2003 šetriť v celej ekonomike. Klasickým príkladom je dopravná politika. Nosné myšlienky vo vyhlásení by bolo možné spočítať na prstoch jednej ruky. Po prvé, nemožno spomedzi nich nespomenúť vstup iných dopravcov na slovenský železničný trh. Po druhé, pretože vláda na výstavbu diaľnic určila na rok 2003 iba minimálnu sumu (8,5 mld. Sk), zaujala možnosť investovať do výstavby diaľnic aj súkromnému kapitálu. A po tretie, najmä predstaviteľov regiónov zaujala téza prevodu ciest 2. a 3. triedy do vlastníctva samosprávnych krajov. Na stretnutí s novým ministrom dopravy, pôst a telekomunikácií Pavlom Prokopovičom k vládnemu programu a úlohám roku 2003 dominovala najmä železničná doprava. Čo je novinkou,

štát už nebude

ani jednej zo železničných spoločností ručiť za úvery, čerpané na krytie prevádzkových nákladov. Nečudo, veď za uplynulé tri roky získali železnice 19 úverov so štátnou zárukou, vo výške takmer 70 mld. Sk. Od budúceho roka by za úvery mali ručiť len šéfovia železníc. Pre ŽSR a Železničnú spoločnosť (ZSSK) nepochybne nastáva obdobie reštrikcií a predovšetkým racionalizácie. Na krytie budúcoročných ekonomicky oprávnených nákladov navrhuje vláda v rozpočte iba 2,3 mld. pre ŽSR a 4,3 mld. pre ZSSK. Aj podľa samotného ministra P. Prokopoviča je to iba 70 až 80 % toho, čo by mali objektívne dostať. Zvyšok financií si musia vytvoriť železnice, predovšetkým racionalizáciou, zvýšením cestovného a znížením množstva zliav na železnici a uvažuje sa aj so zrušením 32 stratových regionálnych železničných tratí. Spomínaných 6,6 mld. Sk pre obe železničné spoločnosti sa však netýka úhrady finančných záväzkov, čiže úverov so štátnou zárukou. Tento problém zdedí ministerstvo financií, ktoré ho bude riešiť z mimorozpočtových zdrojov. ZSSK určite

nebude spokojná

ani so zámerom nekupovať 35 kusov ľahkých motorových jednotiek, ktorých tender narobil pred voľbami toľko vzruchu. Bola by to nepochybne škoda, pretože spomínaná kúpa by mimoriadne prospela modernizácii nášho zastaraného železničného dopravného parku. Dôvodom je podľa ministra P. Prokopoviča nedostatok finančných prostriedkov. Napätá situácia bude aj vo výstavbe diaľnic, nielen preto, že štátu chýba koncepcia rozvoja, a tak si nevie vytvoriť ani na výstavbu diaľnic dostatok peňazí, ale aj pre odsunutie štyroch diaľničných stavieb a nedokončenie dvoch z uplynulého obdobia. Navyše mešká aj územná príprava a majetkové vyrovnanie pozemkov stavieb. Spomínaných 8,5 mld. Sk na výstavbu diaľnic je nedostatočných aj preto, že v uplynulých rokoch mimoriadne vzrástli aj ceny materiálov a stavbárskych prác. Indexy rastu nezriedka dosiahli hodnotu 1,6 až 1,8. Bývalý minister Ivan Mikloš požadoval na diaľnice pôvodne 13,25 mld. Sk. Dnes vedie ministerstvo financií, a práve toto ministerstvo zredukovalo ním požadovanú sumu na 8,5 mld. Spôsobí to nielen výrazný pokles výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ale bude to mať aj

negatívny dosah

na zamestnanosť a ďalšie predražovanie výstavby. Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest vypracuje ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií do dvoch mesiacov od prijatia zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2003.

Jozef Kunik