Dúchanie do tlejúcej pahreby

Pozadie mocenských aspektov informačnej technológie

O autorovi

Andrej Ferko - Učiteľ počítačovej grafiky, spoluorganizátor medzinárodných vedeckých a

odborných podujatí, skúma počítačovú grafiku, výpočtovú geometriu, globálnu normotvorbu

pre grafické systémy a širšie kontexty IT. Člen Výboru Literárneho fondu pre vedeckú a

odbornú literatúru a počítačové programy a predseda Terminologickej komisie Jednoty

slovenských matematikov a fyzikov. Je známy aj ako spisovateľ. V súčasnosti pôsobí aj na

TU Graz a dokončuje učebnicu O divadelnej réžii webstránok a o filmovej réžii virtuálnej

reality.

Na úvod

Uplynulo 13 nešťastných rokov od prvej Súhrnnej prognózy Slovenska

[Mark88]. Informatizácia sa mala stať hlavnou prioritou... Slovensko však dodnes

riadia hlavy, ktorým treba zakaždým vysvetliť, že skratka IT znamená aj po anglicky

informačnú technológiu.

Pred ľudstvom stojí vo svetle doterajšieho poznania niekoľko základných

dlhodobých cieľov. Dva najvzdialenejšie zameriava astrofyzik Stephen W. Hawking

[Hawk91]: negatívnym cieľom je zničiť samých seba, pozitívnym včas opustiť

zánikom Slnka ohrozenú Zem, čo možno formulovať aj tak, že sa podarí vývoj

Slnka kontrolovať. Konštruktívnym biofilným cieľom ľudstva preďaleko za

horizontom trvania Zeme a solárneho systému by bolo prežiť zánik vesmíru.

Zaniknúť môžeme podľa etológa K. Lorenza [Lore97] rýchlo v nukleárnej katastrofe

a pomaly v katastrofe ekologickej.

Poznávacím cieľom, hlavným cieľom všetkej terajšej i budúcej vedeckej

teórie, je podľa [Hawk91] udalostiam okolo nás a samotnej našej existencii

POROZUMIEŤ.

Tento cieľ možno rozložiť na podrobne poodtieňované spektrum porozumenia

mnohorakým jednotlivostiam, ich hierarchiám, systematike, taxonómii,

súvislostiam, horizontálnym vrstvám či vertikálnym prierezom. Môžeme si už aj

teraz a dnes klásť mnoho otázok a vnímať záplavu paradoxov. Jednou skupinou

naliehavých až súrnych otázok ostáva nepochybne sila informatizácie spoločnosti a

sily, ktoré ju inicializujú, moderujú, využívajú alebo riadia. Túto fázu vývoja

spoločnosti identifikoval, pomenoval a predpovedal vo viacerých mohutných a v

jednej šikovnej prehľadovej knihe predovšetkým futurológ či prognostik Alvin

Toffler [Toff96] a jej najbližšie jemu viditeľné mocenské dosahy zosumarizoval v

eseji Posun moci (Power Shift) [Toff93], ktorá vyšla po slovensky vo

vrcholnom elitnom časopise Literárny týždenník. Žalostne však na slovenskom

knižnom trhu dopadla i samotná zásadná kniha Tofflerovcov Utváranie novej

civilizácie [Toff96]. Kniha, ktorá zmení svet viac ako Manifest komunistickej

strany. Kniha zmeny, inde metabestseller pre decizorov na všetkých úrovniach,

zostavená z myšlienkovej esencie špičkových kníh o budúcnosti sveta a

informatizácie, skončila u nás na kopách nepredaných výtlačkov v lacnom

výpredaji. Do slovenskej mienkotvorby, vedenej médiami v cudzích rukách,

nepreniklo teda ani len tofflerovské pojmoslovie. Referenčná kniha sa nestala u nás

referenčnou knihou. Hlavnú príčinu sa pokúsime objasniť nižšie - v hlúpom príbehu

o modernizácii Slovenska.

Krátkodobé i strednodobé prognózy vývoja na Slovensku dospievajú k

predpovediam v rozsahu od všeobjímajúceho globalizačného optimizmu cez

odôvodnenú skepsu [Ferk00] po predpoveď zániku slovenského národa niekedy v

22. storočí. Na takomto zániku spolupracujú svorne všetky doterajšie slovenské

vlády predovšetkým svojou IT slepotou.

Tofflerov model

Na rozdiel od marxistov, ktorí vysvetľujú dejiny podľa vlastníctva výrobných

prostriedkov, Toffler myšlienkovo stavia priamo na technológii a modeli

technologických vĺn, ktoré sa rozlievajú po zemských kontinentoch a ich

krajinách. „Prvá vlna zmien - agrárna revolúcia - trvala tisíce rokov, kým

nezanikla. Druhá vlna - počiatok industriálnej civilizácie - trvala len tristo

rokov. Dnes dejiny ešte viac akcelerujú a je pravdepodobné, že Tretia vlna sa

preženie históriou a zavŕši sa za pár desaťročí,“ píše na s. 19 [Toff96]. Tretiu

vlnu nazývajú aj postindustrializmus, kým druhú vlnu industrializáciou.

Hlavnými výrobkami v troch vlnách boli, sú a budú potraviny, energia a informácie.

Existujú aj oblasti, ktoré väzia v prvej vlne. V poľnohospodárstve USA pracuje

menej ako 5 percent ľudí, kým pre niektoré malé pred-agrárne národy v Južnej

Amerike alebo na Novej Guinei je ešte stále určujúce poľnohospodárstvo. „Dnes

sú všetky technologicky rozvinuté krajiny zasiahnuté zrážkou medzi Treťou vlnou

a zastaranými skostnatenými ekonomikami a inštitúciami Druhej vlny,“ uzatvára

[Toff96] na s. 23 bleskový prehľad histórie. „Konfrontácia medzi právne

chránenými záujmami Druhej vlny a ľuďmi Tretej vlny už prebieha ako elektrické

vedenie politickým životom každej krajiny,“ akcentuje na s. 25 [Toff96]. „Keď

Kongres v roku 1991 schválil zákon o infraštruktúre, 150 miliárd dolárov bolo

pridelených na cesty, diaľnice, mosty a opravu výmoľov... zisky pre firmy a prácu

odborárom Druhej vlny... kým na internet to bola len 1 miliarda.“ [Toff96, s. 74]

Medzitým sa aj USA dosť spamätali, v informačnej oblasti už pracuje asi

tretina americkej pracovnej sily a Tofflerov model si osvojuje čoraz viac

politikov. 21. storočie bude predovšetkým charakterizovať globálna

informatizácia spoločnosti. V tomto dosiaľ s ničím v histórii ľudstva

neporovnateľnom technologickom i sociálnom procese, nazývanom aj tretia

vlna alebo postindustrializácia a i., si bude musieť každý subjekt stanoviť svoju

vlastnú stratégiu a vybojovať pre svoju víziu primeraný skutočný i virtuálny

priestor. Tieto stratégie možno orientačne „podľa veľkosti“ rozdeliť na nadnárodné,

národné, firemné a osobné. Národnou stratégiou s nadnárodnými až

globálnymi implikáciami je stratégia superveľmoci USA. Kým na Slovensku

sa na označenie informačnej technológie tretieho tisícročia z iniciatívy spoločnosti

SOFTIP zaužívalo označenie ITTT podľa rovnomennej prestížnej konferencie,

ktorá býva každoročne koncom jesene v hoteli Permon na Podbanskom, v USA sa

už používa i zaužívalo matematickejšie označenie IT2, pričom dvojka v označení

sa často píše ako exponent v druhej mocnine. Informačné technológie tretieho

tisícročia ITTT sa teda globálne označujú i nazývajú IT „na kvadrát“.

Stratégiu pre USA formuluje v rámci príprav návrhu federálneho rozpočtu

poradný zbor prezidenta USA, známy pod skratkou PITAC (US President's

Information Technology Advisory Committee). Knihy a dokumenty o tomto

dôležitom pohľade zhora možno nájsť na www.ccic.gov/pubs/. Dominantný

dokument je IT2 Implementation Plan. V skratke možno toto dobre štruktúrované

odporúčanie zhrnúť ako vyjadrujúce strach USA zo straty svetového

prvenstva v rozvoji IT. (Súvisí s tým možno aj fakt, že v porovnaní s inými slabo

kvalitné školstvo USA vychováva predovšetkým masu nepremýšľavých, resp.

málo tvorivých konzumentov i prekvapujúci počet analfabetov, ba ani v

najšpičkovejších amerických výskumných tímoch Američania často nehrajú kľúčové

roly.) Experti odporúčajú drasticky zvýšiť federálne investície do výskumu IT2.

Dôrazy povedú o inom na High-level Content Description, Scalable Information,

Human-Centered Computing, Supercomputing, Social Implications...

(Mimochodom, sociálne vplyvy predpovedať dnes nevie ani najkvalifikovanejší

futurológ sveta Alvin Toffler.)

Podľa IT2 Implementation Plan sa celkovo majú drasticky, dramaticky,

drakonicky a radikálne zvýšiť federálne investície do rozvoja IT2 a prednostne

podporovať „visionary and high risk projects“, do ktorých priemysel kvôli hrozbe

nenávratnosti investícií nebude investovať.

Globálna predpoveď podľa Tofflera je priezračne jasná - rýchlejší metabolizmus

nového výrobného systému, nervová sieť novej ekonomiky, nebezpečné oddelenie

rýchlych ekonomík od pomalých, čo spôsobí enormný posun moci.

Naša blamáž

Slovensku sa „podarilo“ stať sa jedným z tých štátov, ktorých zaostalé vlády

druhej vlny nestihli prijať ani len zásady informačnej politiky - do konca 20. storočia.

Naopak, z našich susedov najvyspelejšie Rakúsko dospelo už k vytváraniu

štátom priamo spolufinancovaných špičkových výskumných tímov

(www.vrvis.at), organizovaniu informatickokreatívnych súťaží (EuroPrix,

www.europrix.org) a festivalov (Ars Electronica, www.arselectronica.org ???)

európskeho a svetového významu.

Zásady informačnej politiky v praxi v Česku napr. znamenajú, že ročne

investuje štát do IT vybavenia škôl rádovo miliardy korún, kým Slovensko má síce

parádny projekt INFOVEK, no nemá naň ročne ani len pol miliardy. O tom, že

informačná politika by mala zahŕňať aj nevyhnutnú sebaobranu proti psychologickej

vojne, ktorú proti Slovensku systematicky vedie Budapešť, škoda slov.

Nemáme zásady, nemáme teda ani informačnú politiku, niet vonkoncom o čom

snívať v oblasti jej systematickej realizácie. Doplácame na to kruto i absurdne,

mnohí dezinformovaní ľudia sa sem boja aj cestovať, nieto investovať.

Slovensko je aj v produkte Microsoft Encarta (1995), ktorý čerpá aj z CIA

World Factbook, vizuálne i faktograficky predstavované ako zaostalá špinavá

agrárna „diera“ (pojem M. Allbrightovej) a Vysoké Tatry sa tam nazývajú

Beskids.

Písal som o tom Billovi Gatesovi, ale nemal čas.

V mocensky expandujúcom Maďarsku, ktoré sa na úkor susedov chce stať a

stáva regionálnou veľmocou v Strednej Európe, prijala vláda v roku 1999

dokument Science and Technology Policy 2000 (www.om.hu), ktorý v praxi už

znamená nárast štátnych fondov o 68 a 73 miliónov eur v rokoch 2001 a 2002. V

jazyku percent GDP ide o skoro dvojnásobný reálny nárast z 0,8 (1998) na

1,5 (2002). Za najpozoruhodnejší podprojekt považujem „vypracovanie

atraktívneho na výkone založeného modelu kariéry akademického a

výskumného pracovníka“, inak povedané, pokus zastaviť odlev mozgov. Na

Slovensku sa diskusia týmto smerom v roku 2001 iba začína. Možno za jej

začiatok pokladať oproti maďarskej praxi reálneho nárastu financovania

chatrnučký dokument Sedem princípov rozvoja výskumu a technologického

vývoja [Baue01], ktorý publikovalo „osem statočných“ reprezentantov slovenskej

vedy, kde sa len dovolávajú inteligentnejšieho prerozdeľovania. Zvýšenie,

systémovú zmenu, si autori žiadať ani netrúfli.

Nevšimol som si doteraz (1. august 2001) ani jednu kvalifikovanú reakciu. V

samotnom texte Princípov... však stojí ozaj smiešny tretí princíp, aby sa podporoval

„výskum a vývoj vychádzajúci z priorít štátu“. Ibaže tento mnohými vrátane

majiteľov a vedenia denníka SME neželaný štát priority v podstate nemá! Za

porovnateľnú krajinu a informatický zázrak sa v Európe považuje Írsko. Pokiaľ

viem, majú tam takýto osemhlavý orgán, ktorého koncepčné rozhodnutia bez rečí

plní každá vláda, nezávisle od politickej farby. Inak povedané, Írsko reálne

riadia vzdelaní ľudia, kým Slovensko akoby stále riadili primitívni zbohatlíci bez

maturity.

Mozgy od nás odtekajú už od maturity. Na atraktívnejších českých

vysokých školách študuje už také kvantum slovenských študentov, že v Prahe

vznikla podpisová akcia českých študentov kvôli miestam na internátoch.

„Kde sa len pozriem, všade je zle,“ napísal svojho času básnik Pavol Bunčák v

Slovenských pohľadoch o všeobjímajúcom bordeli na výstavbe Oravskej priehrady.

Blamáž s neexistujúcimi zásadami informačnej politiky zakladá systémovo

všadeprítomný a všestranný brajgel. Zarába na tom rakovinovo prebujnená štátna

byrokracia. Nestanovené alebo nejasné pravidlá vytvárajú utešené korupčné zátišia,

technologické meandre a stojaté vody. Na neregulované kalné toky rozhodnutí a

financií doplácajú korektní podnikatelia, predovšetkým v IT oblasti. Z ich

hľadiska je jedno, či vládnu industriálni parní valcovači alebo iba agrárnu svalovú

silu využívajúci bicyklisti. Obe médiami v rámci špinavej nekorektnej propagandy

vytvorené „vládne“ metafory energeticky - parný stroj a svaly nôh - poukazujú

do predminulých storočí a tisícročí. Do prvej a druhej vlny. Od prvej informatiku

akcentujúcej prognózy vývoja Slovenska Jozefa Markuša a kol. uplynulo viac

ako 13 nešťastných rokov... Na vine sú všetky politické sily, od brežnevistov po

neoliberalistov.

Východiskom je dosiahnuť systémovú zmenu. Tá sa začína nielen zhora, v reálnej

zmene priorít vládnucej moci, ale aj „dole“ - v škole.

Absurdity školstva

Vzdelanie je špecializovaný druh tovaru. V normálnych krajinách rok

vysokoškolského štúdia dosahuje cenu až okolo 30-tisíc dolárov ročne a je to

najlepšia investícia, lebo zvyšovaním odbornosti zvyšuje človek svoju cenu na

pracovnom trhu. Investovanie do vzdelanosti obyvateľstva považujú za jednu z

hlavných priorít štáty Európskej únie, USA, naši susedia i Japonsko. Známy vtip

Tomáša Janovica hovorí, že Japoncov nedobehneme, ani keby nám bežali oproti.

Japonský výrobok po druhej svetovej vojne znamenal synonymum nekvality. V

Japonsku zmenili najprv školstvo, až nasledujúca generácia modernejšie

zmýšľajúcich ľudí zmenila imidž fašistickej zaostalej krajiny na krajinu, ktorá hovorí

predovšetkým jazykom kultúry a kvality výrobkov. V japonskej vláde vládne úcta k

vzdelaniu. Španielska katolícka elita zas vytvorila tisíce štipendií a vyslala pred

pádom fašistického režimu na zahraničné univerzity dnes vládnucu generáciu.

Pokiaľ viem, neexistuje ani jediné takéto slovenské štipendium. Ani pre zlatého

medailistu zo svetovej stredoškolskej programátorskej súťaže.

Zatiaľ najvyššia publikovaná finančná ponuka pre IT odborníka na Slovensku

vyšla v PC REVUE v decembri 2000 na s. 143 - mesačný plat pre informatika-špecialistu

(JAVA, C++, ORACLE, UNIX, NT AIX - administrátor...) od 7- do 14-tisíc mariek, takmer tristotisíc korún.

Vzdelanie je však tovar, ktorý u nás nemá cenu. Oficiálne sa to vysvetľuje

tak, že peniaze na vzdelanie platí štát, ktorému sa táto investícia vráti tak, že mozgy

budú produkovať a platiť dane. Netýka sa to však najlepších hláv, lebo tie čoraz

pravdepodobnejšie odídu preč. Za socializmu musel emigrant vzdelanie štátu

splatiť. Zrušil sa tu socialistický systém a dnes ani odchádzajúci odborník ani cieľový

štát túto cenu neplatí, ani v prípade masovej nemeckej kampane, oficiálne

ponúkajúcej de facto vysťahovalectvo stotisícke mladých informatikov. V praxi

sme teda prešli v istom ohľade do komunizmu, zrušili sme na istom segmente trhu

peniaze. Inak povedané, spomaľujúce sa Slovensko svojou (ne)budúcnosťou

sponzoruje súčasné zrýchľovanie tých najvyspelejších. Rozprával som sa o tejto

absurdite s ministrom školstva Milanom Ftáčnikom, členom našej katedry. Podľa neho takáto refundácia nikomu tam hore doteraz nezišla na um. Prešli sme

teda v tomto od socializmu nie do komunizmu, ale ešte viac - do čírej blbosti.

Nieže sme peniaze za vzdelanie zrušili - zaviedli sme na vzdelanostnom segmente

trhu negatívne peniaze. O tom sa neopovážili snívať ani tí najtupší komunisti.

Andrej Ferko

(Pokračovanie)