Ochrana pacienta je na bode nula

Keď si občan platí dane a spolu so zamestnávateľom potrebné odvody, očakáva, že za to dostane primerané služby. Teda aspoň v civilizovanej krajine. Nad bezpečnosťou v našom štáte a ochranou pred kriminálnymi živlami možno len zaplakať a ochrana zdravia z pohľadu pacienta patrí medzi najvážnejšie problémy. Nie je to tak dávno, čo sa nám javila ako nepredstaviteľná skutočnosť odpojenie zdravotníckeho zariadenia od vody. No na zdravotníckom krčahu sa už ucho odtrhlo. Minister zdravotníctva v tejto súvislosti len konštatoval, že situácie, aká sa stala v Nemocnici s poliklinikou (NsP) v Žiline, kde štátny podnik Severoslovenské vodárne a kanalizácie (SeVaK) odpojil nedávno od dodávok vody sedem z osemnástich budov, sa budú opakovať. Teda dovtedy, kým nemocnice nebudú mať možnosť rozumnejšie hospodáriť. Aj to je podľa neho jeden z dôvodov, prečo je nevyhnutné vykonať systémové zmeny. Pripomeňme si, že ocenil postup riaditeľa žilinskej nemocnice, ktorý operatívne riešil vzniknutý problém so zložkami civilnej ochrany a zvláštnych úloh. Išlo o budovy slúžiace administratíve a ambulanciám. Riaditeľ nemocnice podal

trestné oznámenie

na neznámeho páchateľa. Dlh nemocnice voči vodárňam predstavuje vyše 8 mil. Sk, pričom nemocnica dala vodárňam návrh splátkového kalendára. Hneď po tejto udalosti nasledovalo avízo o odpojení ďalšej nemocnice v stredoslovenskom kraji, no podľa posledných informácií sa podarilo situáciu aspoň čiastočným zaplatením pohľadávok pribrzdiť. No negatíva, ktoré v konečnom dôsledku dopadajú na pacientov, akoby dostali v tomto regióne „zelenú“. Objavili sa totiž správy o tom, že pre nedostatok finančných prostriedkov uvažuje vedenie Nemocnice s poliklinikou v Banskej Štiavnici o zrušení tamojšej rýchlej zdravotníckej pomoci. Odborníci znalí miestnych pomerov upozorňujú na veľký problém, ktorý by mohol v regióne vzniknúť, pretože

najbližšia záchranka

sa nachádza v 35 kilometrov vzdialenom Žiari nad Hronom. Vzdialenosť sa nejaví ako veľká, no starosti by mohol spôsobiť hornatý terén, najmä v odľahlých oblastiach. Občania protestujú, porovnávajú so zahraničím, vo vyspelých krajinách sveta patrí urgentná medicína medzi najdôležitejšie a najpotrebnejšie odbory. Otázne je, akú možnosť zasiahnuť do riešenia tejto situácie má náš občan. Že by sa musel zmieriť s nulovou ochranou svojich práv? Má vôbec ako platiteľ daní a odvodov nejakú šancu? O kolotoči zadlženosti v rezorte zdravotníctva si aj prostredníctvom masmédií musel vypočuť nejednu story, no akosi sa nehovorilo o zodpovedných a tých, ktorí beztrestne

šafárili tak,

až situácia nadobudla súčasné rozmery. Dnes sa už len na rozličných postoch konštatuje, že v rezorte ide na viacerých miestach o krízu ekonomickú i morálnu. Ako to vyzerá v našom zdravotníctve, môže posúdiť každý, kto si posedí pár hodín pred niektorými ambulanciami v čakárňach. Občas stačí aj prípad, ak máme v rodine niekoho chorého. No napriek známym skutočnostiam, kontroly v rezorte nejaké alarmujúce zistenia nezaznamenali. V informáciách, ktoré sme dostali zo Sekcie štátneho dozoru a kontroly ministerstva zdravotníctva, sa okrem iného uvádza, že „k 15. októbru 2002 evidovali 726 podaní, z toho 261 sťažností. Zo sťažností bolo vybavených 245, to znamená boli prešetrené a sťažovateľ bol písomne oboznámený s výsledkom. Z toho 16 bolo uznaných ako opodstatnených. Väčšina, 141 sťažností, boli námietky k zdravotnej starostlivosti, z toho 11 opodstatnených. Celkovo 34 sťažností sa zameralo na personálnu a mzdovú oblasť a na životné prostredie, z nich boli opodstatnené tri. Najvážnejšie sťažnosti sa týkajú

poškodenia zdravia

a úmrtia pacienta. V takýchto prípadoch je sťažnosť namierená proti zamestnancovi alebo zamestnancom zdravotníckeho zariadenia,“ poučili nás zo Sekcie štátneho dozoru a kontroly. A povysvetľovali, že keď je podané zároveň oznámenie orgánom činným v trestnom konaní, ministerstvo nešetrí sťažnosť osobitne, aby nenarúšalo priebeh vyšetrovania. Vyšetrovateľ žiada od hlavného odborníka v danej oblasti alebo od súdneho znalca posudok a odborný názor na vec. Ak sťažnosť bola podaná na ministerstvo, neodkladne žiada ministerstvo riaditeľa zdravotníckeho zariadenia, kde k udalosti prišlo, aby zvolal odbornú komisiu, na ktorú sú prizvaní hlavní odborníci za príslušnú medicínsku oblasť. Komisia z odbornej stránky posúdi, či postup, ktorý sťažovateľ napadol, bol alebo nebol v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak komisia

zistí porušenie

predpisov, prípad sa odstupuje orgánom činným v trestnom konaní.“ Je tu však aj skúsenosť z praxe: prešetrovanie a prípadný súdny proces trvá roky. Vo väčšine prípadov, ktoré boli odstúpené orgánom činným v trestnom konaní, aj napriek záveru komisie o pochybení s následkom poškodenia zdravia pacienta alebo dokonca smrti, vyšetrovateľ prípad odloží s tým, že nebola naplnená skutková podstata niektorého trestného činu. V prípadoch, keď odborná komisia zistí porušenie predpisov, riaditeľ je povinný vyvodiť pracovnoprávnu zodpovednosť voči zodpovedným zamestnancom. Toľko ministerská sekcia. Pri zamyslení sa nad týmito všeobecnými informáciami sa mi celkom začal pozdávať avizovaný vznik Úradu pre dohľad. Situácia v rezorte napovedá, že bude mať na čo dozerať. Diskutabilné však je, ako a z akého zorného uhla budú pre túto inštitúciu zaujímavé

práva pacientov,

no možno bude predsa len situácia v jednej z oblastí, ktorou unikli nášmu zdravotníctvu milióny, prehľadnejšia. Podľa posledných informácií by totiž pri nákupe zdravotníckej prístrojovej techniky malo ministerstvo zdravotníctva spolupracovať s Najvyšším kontrolným úradom (NKÚ) SR. Dohodol sa na tom šéf rezortu zdravotníctva Rudolf Zajac a predseda NKÚ Jozef Stahl. Obe inštitúcie majú spolupracovať aj na súčinnosti v konkrétnych prípadoch, ako aj pri riešení nedostatkov inventarizácie majetku, záväzkov, evidencie a zápisoch nehnuteľného majetku podľa katastrálneho zákona a pri prenájme nehnuteľného majetku. Nie je to zvyčajný druh spolupráce, ale podstatné je, či bude účinná.

Ľudmila Koníková