Jadrové pravidlá EÚ

EK navrhuje spoločné bezpečnostné normy

Brusel (TASR) - Európska komisia navrhla včera spoločné pravidlá jadrovej bezpečnosti, ktoré budú v prípade schválenia záväzné pre všetky členské krajiny EÚ, teda v budúcnosti aj pre Slovensko. Až doteraz únia nemala spoločnú legislatívu, týkajúcu sa jadrovej bezpečnosti. Balík legislatívnych návrhov EK obsahuje smernicu, ktorá zavedie spoločné bezpečnostné normy a monitorovací mechanizmus jadrových zariadení v prevádzke a pri ich odstavovaní. Druhá navrhovaná smernica sa zaoberá zaobchádzaním s rádioaktívnym odpadom, pričom ako najbezpečnejší spôsob jeho odstraňovania uznáva „geologický pohreb“, teda zahrabanie do veľkej hĺbky.

„Ide o balík, ktorého cieľom je zvýšiť jadrovú bezpečnosť v rozšírenej Európskej únii,“ vyhlásila komisárka pre energetiku Loyola de Palacio, ktorá návrhy predstavila poslancom Európskeho parlamentu. Podľa nej nezávisle od jednotlivých rozhodnutí členských štátov v oblasti energetiky existuje potreba spoločného postupu na úrovni EÚ, ktorú ešte znásobuje blížiace sa rozšírenie. „Túto medzeru v spoločnej legislatíve treba zaplniť,“ dodala de Palacio.

Prvá navrhovaná smernica má podľa predstáv EK zaviesť spoločné bezpečnostné normy a kontrolné mechanizmy, ktoré zaručia, že v celej rozšírenej únii sa budú uplatňovať spoločné metódy a kritériá. Každý členský štát bude musieť mať nezávislý úrad pre jadrovú bezpečnosť. Spoločný rámec bezpečnostných noriem bude založený na medzinárodne uznávaných princípoch a dá im právnu záväznosť. Spoločenstvo bude monitorovať, ako bezpečnostné úrady vykonávajú svoje povinnosti. Neplánujú sa však náhodné kontroly v jadrových zariadeniach ani vytvorenie akéhosi zboru európskych inšpektorov, ako o tom v minulosti informovali niektoré médiá. Návrh smernice počíta aj s vyčlenením dostatočných finančných zdrojov a upravuje poskytnutie, správu a využívanie peňazí zo spoločnej pokladnice na odstavenie jadrových zariadení tak, aby bola zabezpečená ochrana životného prostredia a verejného zdravia. Komisia navrhuje trojročné prechodné obdobie, počas ktorého sa členské štáty budú môcť po vstupe smernice do platnosti pripraviť na dodržiavanie nových pravidiel.

Druhá navrhovaná smernica upravuje zaobchádzanie s rádioaktívnym odpadom. Za najbezpečnejší spôsob jeho odstraňovania v súčasnosti uznáva „geologický pohreb“, teda zahrabanie do veľkej hĺbky. Členské štáty budú povinné prijať národné plány likvidácie rádioaktívneho odpadu vrátane rozhodnutia o jeho skládkach do roku 2008. Tieto skládky pre vysokorádioaktívny odpad budú musieť byť uvedené do prevádzky do roku 2018, v prípade nízkoaktívneho odpadu do roku 2013. Súčasťou legislatívneho balíka EK je aj návrh na začatie rokovaní s Ruskom o dodávkach jadrového paliva pre kandidátske krajiny východnej Európy, ktoré sú takmer úplne závislé od Moskvy. V EÚ existuje totiž pravidlo, že žiadny členský štát nesmie byť závislý od jedného dodávateľa jadrového paliva na viac ako 20 percent, čo však kandidáti nemôžu splniť, pretože Rusko je v podstate jediným dodávateľom paliva pre ich typy elektrární. Jadrová energia zabezpečuje dnes 35 percent elektrickej energie v EÚ a 14 percent celkovej energetickej spotreby. Politika v oblasti jej bezpečnosti je však takmer výhradne v rukách členských štátov a neupravuje ju žiadna spoločná legislatíva.

Aby sa spoločné pravidlá EÚ v oblasti jadrovej bezpečnosti stali skutočnosťou, musí návrhy komisie schváliť Rada ministrov (členské štáty) a Európsky parlament.