Hospodársky denník
USD41,436 Sk
EUR41,262 Sk
CHF28,194 Sk
CZK1,339 Sk
  Štvrtok  7.Novembra 2002

Republikáni ovládli Kongres

Najväčším víťazom volieb je prezident George W. Bush

Úspech republikánov v čiastkových voľbách do Kongresu v prvom rade posilnil pozíciu amerického prezidenta Georga W. Busha. Teraz mu bude jednoduchšie presadzovať daňovú reformu, vymenovať konzervatívnych sudcov, formovať nové ministerstvo vnútornej bezpečnosti a prijímať ďalšie zákony, ktoré doteraz blokoval demokratmi ovládaný Senát. A keďže sa po 11. septembri každé hlasovanie v Amerike zákonite týka aj vojny proti terorizmu, výsledky volieb sa dajú vnímať aj ako zelená Bushovej zahraničnej politike. Čiže s novým Kongresom sa Američania môžu tešiť na nižšie dane a vyššie vojenské výdavky, zvyšok sveta zasa na viac biča a menej cukru.

Najviac zásluh na tom, že sa republikánom podarilo zvýšiť väčšinu v Snemovni reprezentantov a znovu získať Senát, má práve americký prezident. Neváhal využiť svoj vplyv a popularitu a dôrazne sa zapojiť do predvolebnej kampane. Cestoval zo štátu do štátu, pomáhal republikánskym kandidátom vyzbierať finančné prostriedky na predvolebnú kampaň. Okrem štandardných volebných tém voličom vykresľoval svoju vidinu boja proti terorizmu a irackého nebezpečenstva. Toto prílišné exponovanie určite nieslo v sebe veľké riziká. V prípade volebného neúspechu by boli spochybnené Bushove názory a politika, čo by určite otriaslo jeho silným postavením. No nestalo sa, menší hazard sa vyplatil. Z praktického hľadiska pritom republikánske víťazstvo možno nemá až taký veľký význam. V americkej politike, kde sa senátori zodpovedajú najmä voličom v materských štátoch a kde na politikov číhajú nespočetné lobistické skupiny, nie je totiž jednoduché dodržať pri hlasovaní stranícku disciplínu. Minimálna väčšina v Senáte preto stále nie je žiadnou zárukou pre bezproblémové schvaľovanie prezidentovej agendy. Z psychologického hľadiska však Bush získal veľa.

Medzivoľby môžu byť pre opozičnú stranu dobrým odrazovým mostíkom pre nadchádzajúcu prezidentskú kampaň. V tejto pravde demokrati čerpajú nádej pre budúcnosť. Podarilo sa im znovuzískať guvernérske posty v mimoriadne dôležitých štátoch ako Pensylvánia, Michigan či Illinois, čo jasne zlepšuje ich východiskovú pozíciu pred hlasovaním v roku 2004. Na druhej strane aj v prípade guvernérskych volieb prezident Bush zaznamenal jeden obrovský plus. Jeho bratovi Jebovi sa podarilo udržať plus na Floride, takže sa nevydarila „pomsta“ demokratov za údajné machinácie pri sčítavaní hlasov v roku 2000. Energia, ktorú prezident Bush investoval, aby pomohol bratovi (okrem iného mu pomohol vyzbierať 13 mil. USD na kampaň) sa vyplatila.

Prvé celoštátne voľby po 11. septembri jasne ukázali, že táto tragická udalosť výrazne poznačila americkú vnútornú politiku. Americkí komentátori možno majú pravdu, keď tvrdia, že v predvolebnej kampani nedominovala žiadna ústredná téma, ale sa tieto menili od štátu k štátu. No rovnako je pravdou, že nebyť 11. septembra, strachu Američanov z ďalších útokov a hrozby vojny v Iraku, osoba prezidenta Busha by sotva dokázala natoľko zavážiť v kampani. Lebo jeho dlhodobo vysoká popularita tesne súvisí práve s vojnou proti terorizmu. Nie náhodou republikáni porušili tradíciu, podľa ktorej prezidentova strana prehráva medzivoľby, práve teraz. Nebyť novodobých hrozieb a vojen, nepresvedčivý výkon americkej ekonomiky by zrejme presvedčil Američanov, aby volili demokratov.

Jednu vec však nezmenil ani 11. september. Volebná účasť ani tentoraz neprekročila 40 percent.

Rastislav Boldocký

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.