Mantinelizmus či terapia

Čo nám vynesie zvyšovanie nepriamych daní?

Po jej odchode z funkcie ministerky financií SR na pozíciu výkonnej tajomníčky Hospodárskej komisie OSN pre Európu so sídlom v Ženeve, je v kontakte nielen s Hospodárskym klubom prostredníctvom jeho webovej stránky, ale komunikuje aj so šéfredaktorom Hd. Dnes zverejňujeme prvú časť názorov Brigity Schmögnerovej, ktoré odzneli v ich včerajšom rozhovore. Najprv sa dotkli EMÚ, potom návrhu štátneho rozpočtu SR a niektorých momentov vládneho programu.

B. Schmögnerová: Pred niekoľkými rokmi aj môj názor bol, že SR by sa mala usilovať vstúpiť do Európskej menovej únie (EMÚ) čo najskôr. Na mysli som vtedy mala rok 2006, keď bude splnená podmienka minimálneho zotrvania v európskom menovom systéme. Zbieram však skúsenosti v zahraničí, mám možnosť analyzovať a ukazuje sa, že sa treba veľmi vážne zaoberať otázkou nominálnej konvergencie a reálnej konvergencie vôbec. Cena, ktorú by sme zaplatili za to, žeby sme nominálne dodržali kritériá, rozhodujúce kritérium, ktoré bude spôsobovať najviac komplikácií, je fiškálne kritérium trojpercentného deficitu, by bola neprimerane vysoká. Dnes už máme k dispozícii predbežné odhady, aké budú asi dodatočné fiškálne náklady po vstupe do EÚ a vyzerá to tak, že úhrada príspevkov do rozpočtu EÚ bude asi 1 až 1,4 % z HDP, kofinancovanie štruktúrnych fondov sa bude pohybovať okolo 1 až 1,2 %. Znížené príjmy v dôsledku nižších ciel asi niečo pod pol percenta, ďalej nevyhnutné investície do infraštruktúry, životného prostredia urobia ročne asi jedno až dve percentá z HDP. To sú všetko výdavky, ktoré nás budú čakať okamžite po vstupe do EÚ a budú minimálne strednodobé. Z príjmov môžeme počítať: z kohézneho fondu asi pol percenta, možno niečo z daňovej harmonizácie, nejaká štvrtina percenta. Takže dohromady, keď to spočítate, to vychádza na značný dosah na rozpočet. Bude niekde okolo troch percent. A to všetko pri takom východisku v priebehu dvoch rokov jednoducho neumožňuje, aby sme sa dostali pod tri percentá.

Náklady, ktoré by sme mali, ak by sme sa za každú cenu chceli dostať pod hranicu 3 %, by boli neúmerné. Malo by to jednoznačne dosahy na výrazné spomalenie hospodárskeho rastu. Takže nominálne síce by sme dodržali stanovené princípy - pravidlá, avšak reálne dosahy na hospodárstvo boli také nepriaznivé, že jednoducho nemá zmysel, aby sme si kládli tento cieľ.

Hd: Čiže 2006. rok viac-menej neprichádza do úvahy. Želať si, to je jedno, ale dá sa odhadnúť, kedy by vstup do EMÚ bol najmenej bolestný?

B. Schmögnerová: Všetko bude závisieť od miery hospodárskeho rastu. Inak povedané, od príjmovej a výdavkovej politiky štátu. A tu sa dostávame k ďalším otázkam. Na niektoré zámery, s ktorými prichádza vláda, sa treba pozrieť kriticky. Je tu napríklad snaha, aby sa presúvalo daňové zaťaženie z priamych daní na dane nepriame, čo však nezodpovedá štruktúre daňových príjmov v EÚ. Analýzy, ktoré sme urobili v Európskej hospodárskej komisii, ukazujú, že v tranzitívnych štátoch sa deformuje štruktúra daňových príjmov. Konkrétne, priemer v EÚ vyzerá asi takto: rozpočtové príjmy z priamych daní (to zahŕňa aj právnické osoby, aj fyzické osoby) z celkových príjmov predstavujú asi 33,5 %, kým v budúcich nových členských štátoch EÚ sú len 21 %, nepriame dane predstavujú v EÚ okolo 28 % v štruktúre daňových príjmov a v budúcich nových členských štátoch okolo 37,6 %. Je to skutočne značný nepomer a treba si položiť otázku, aký dosah má zvyšovanie nepriamych daní a znižovanie priamych daní. Prirodzene, priame dane majú svoj význam z hľadiska zvyšovania motivácie fyzických osôb zamestnať sa a u právnických osôb podnikať. Avšak má to svoje hranice, pretože ďalšie znižovanie priamych daní by si skutočne vyžadovalo presúvanie na dane nepriame. V tomto období znamená neúmerné zvyšovanie nepriamych daní jednoznačne znižovanie kúpyschopného dopytu. Znižovanie kúpyschopného dopytu má za následok likvidáciu malých a stredných podnikateľov. Tých, ktorí produkujú tzv. neobchodovateľné produkty v zahraničí. Summa summarum dosahy na rozpočet, pretože sa to jednoznačne odrazí na spomalení rastu HDP, môžu byť negatívne. To, na čo sme poukazovali aj v predchádzajúcom období, sa môže znovu stať, že neúmerné zvýšenie nepriamych daní výrazne spomalí rast HDP tak ako v 1999. roku. Vďaka tomu, že prišli zahraničné investície a s nimi aj pokles úrokových sadzieb, tak sa postupne zrýchlil hospodársky rast. Takže nie je žiadny dôvod, aby sme znovu smerovali k tzv. zjednoteniu sadzby DPH. Vláda deklaruje zjednotenie sadzby DPH dokonca pred vstupom do EÚ. Nie je žiadna krajina medzi členskými štátmi EÚ, ktorá má jednu sadzbu. Tzv. 15-percentná sadzba dane je priemerná sadzba dane. To znamená, že sa vypočítava zo základnej a zo znížených sadzieb dane, ktoré sú v niektorých štátoch dve. U nás je jedna jediná znížená sadzba dane, takže rozhodnutia v tomto smere jednoducho musia byť podložené skutočne kvalifikovanými analýzami a poznaním toho, čo v EÚ je. Navyše by som chcela upozorniť na to, že v EÚ sa teraz diskutuje o budúcej ústave. Jedným z jej bodov je daňová harmonizácia a je veľmi výrazný tlak niektorých, a musím povedať, že veľkých členských štátov EÚ, aby sa dohodli viaceré princípy harmonizácie priamych daní. Je tu tiež iniciatíva komisára EK Bolkensteina, ktorá sa týka harmonizácie daňového základu medzinárodných transnacionálnych spoločností. Evidentne sa pôjde touto cestou ďalej, pretože v prípade produkčných faktorov, ktoré sú mobilné, daňová súťaž, to sa týka kapitálu, a priamych daní je škodlivá. Skresľuje to alokáciu. Ak chceme, aby sa skutočne zvýšila efektívnosť produkcie, potom týmto alokačným faktorom nemôžu byť priame dane. Aby som to zjednodušila, tendencia pôjde k tomu, aby sa zamedzovalo súťaži, ktorá sa niekde označuje už ako „nekalá“, neúmerným znižovaním priamych daní.

Hd: Vieme, že z tohto hľadiska sa ostro kritizuje napríklad Írska republika. Dalo by sa povedať, že ak sa vláda bude ďalej snažiť neúmerne znižovať priame dane, tak pripraví podnikateľom veľmi nepríjemné prekvapenie?

B. Schmögnerová: Možno o niekoľko rokov po vstupe do EÚ bude potrebné ísť s daňami výrazne hore. Určite by to nebolo priaznivé pre podnikateľskú sféru, keby sa musela vrátiť k vyššej daňovej sadzbe. Iná vec je, pokiaľ by sa to vedelo dopredu. Prirodzene, že pri zvyšovaní nepriamych daní sa treba pozrieť aj na sociálne dôsledky. Hovoríme o ekonomických dôsledkoch, ale jednoducho nie je možné si neuvedomiť, ako vyzerá štruktúra slovenskej spoločnosti a aký je podiel povedzme rodín, ktorých príjmy sa pohybujú pod priemernými. Je napríklad známe, že viac ako 70 % zamestnancov poberá priemernú mzdu. Takže, keďže sa predpokladá ďalšie, podľa mňa neúmerné zvyšovanie nepriamych daní, a zároveň ešte od 1. 1. sa bude pokračovať vo veľmi výraznej liberalizácii energií, tak tento kombinovaný efekt bude mať mimoriadne nepriaznivé dôsledky na prevažnú časť obyvateľstva. Osobitne na dôchodcov a rodiny s deťmi. Chcem len pripomenúť, že keď som bola ministerkou, tak jeden z terajších členov vlády viedol veľkolepú kampaň zameranú proti daniam a dnes hlasoval za ďalšie zvyšovanie nepriamych daní. Prirodzene, otázka stojí, ako riešiť deficit verejných financií. Znovu treba pripomenúť, že vo volebnom roku sa neprimerane zvýšili niektoré výdavky. Bolo to v rozpore s tým, čo pripravovalo ministerstvo financií. Opäť je to istý mantinelizmus, ktorý nevytvára dobré podmienky pre verejné financie, ani pre hospodárstvo, a, samozrejme, nevytvára ani dobrú atmosféru v spoločnosti. No a zatiaľ je nepostačujúce to, čo vieme o pripravovanej reforme výdavkov.

Peter Kasalovský

(Dokončenie zajtra)