Škrty ako rozbuška

Zásadný nesúhlas stavbárov

Slovenské stavebníctvo je na tom od roku 1999 veľmi zle. Objem stavebných prác sa stále drží približne na úrovni 70 mld. Sk, čo nestačí na prežitie stavebných firiem. V tomto roku podľa reálnych predpokladov mala stavebná produkcia dosahovať úroveň už okolo 110 mld. Sk. Žiaľ, iba mala, po roku 1999, keď stavbári zaznamenali hlboký 29-percentný prepad, zastali a odvtedy stoja na mieste. Určite sa nepohnú ani v ďalšom období, pretože to naznačuje návrh rozpočtu na rok 2003 i program druhej Dzurindovej vlády. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ing. František Slávik je veľmi konkrétny: „Treba otvorene povedať, že sme s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2003 veľmi nepríjemne prekvapení. Za uplynulé štyri roky sa stavebníctvo nachádzalo v hlbokej kríze a nedostatok práce stále pretrváva napriek tomu, že kapacita slovenského stavebníctva je už dnes na najnižšej miere únosnosti. Od návrhu štátneho rozpočtu sme na základe vyhlásení vlády očakávali aspoň to, čo bolo dosiaľ. Pokiaľ bude návrh štátneho rozpočtu schválený v tejto podobe, tak s tým v žiadnom prípade nesúhlasíme a budeme požadovať jeho úpravu. Inak to bude mať

veľký dosah

na zamestnanosť v stavebníctve. Osobne ma prekvapuje že staronový vládny kabinet si nie je schopný uvedomiť, že všetky krajiny, keď boli v hlbokej hospodárskej kríze, nachádzali východisko v rozvoji investícií. Logika je jasná, sú to peniaze, ktoré sa neprejedia a v budúcnosti prinesú celému štátu výrazný konečný efekt.“ V programovom vyhlásení vlády sa napríklad veľa vraví o historickej možnosti „spojiť osudy všetkých občanov s EÚ a NATO“, avšak konkrétne skutky v oblasti investovania tomu veľa nenapovedajú. Realitou dohôd nášho štátu s EÚ v prístupovom procese je totiž aj dlh v oblasti životného prostredia vo výške približne 300 až 400 mld. Sk. Vláda sa viac-menej zaviazala, že do roku 2030 tento dlh postupne zlikvidujeme a dokonca významná časť tohto dlhu by mala byť zlikvidovaná do roku 2015. Prezident ZSPS je konkrétny: „Keď sme vyčíslili podľa prác a materiálov náš stavbársky podiel v tomto procese, tak v oblasti životného prostredia by sa priamo v stavebnej produkcii žiadalo vynaložiť v tomto roku asi 6 mld. Sk, a v ďalších rokoch sú to podobné sumy. S vysokými investíciami sa uvažuje aj vo vodohospodárskej výstavbe, či už ide o výstavbu vodovodov, kanalizácie atď. V tomto roku by si vyžadovali 7 mld. Sk a v ďalších rokoch 10 až 16 mld. Sk. Žiaľ, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 ani tie nie sú v tejto oblasti zakomponované, a tak bez adekvátnych prostriedkov sa náš dlh v životnom prostredí nebude znižovať.“ Navrhovaný štátny rozpočet kritizuje Odborový zväz Stavba, ktorý reprezentuje 212 stavbárskych firiem. Podľa nich pripravované reštrikčné opatrenia

ohrozujú existenciu

zvyšku funkčnej stavebnej výroby na Slovensku. Po minulotýždňovej republikovej rade Odborového zväzu Stavba sa vo vyhlásení z rokovania uvádza okrem iného aj upozornenie, že stavbárski odborári síce chápu potrebu úsporných opatrení, ale bez kompenzácie pre chudobné vrstvy občanov sa tieto opatrenia stanú rozbuškou možných sociálnych nepokojov. Odborári zatiaľ nátlakové akcie nevyvolávajú, ale na druhej strane sa ich však ani nezriekajú.

Jozef Kunik