Mať schopnosť vyplácať dôchodok

(Dokončenie zo 7. 11.)

Zdá sa, že sociálna politika plní pasívnu úlohu. To však nie je celkom pravda, pretože sociálna politika je síce determinovaná ekonomickými procesmi, avšak zároveň spätne ovplyvňuje politiku hospodársku. Sociálna politika vytvára vecné, právne, inštitucionálne predpoklady a podmienky na hospodársky rozvoj, a to najmä vytváraním priaznivých pracovných a životných podmienok na vytváranie ekonomických hodnôt, najmä prostredníctvom vzdelávacej politiky, bytovej politiky, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti atď., zákonite sa prejavujúcej v aktivizácii a kultivácii človeka. Vo všeobecnosti je známe, že ekonomický rast zákonite ovplyvňuje stupeň vzdelanosti a kvalifikácie obyvateľstva. Znamená to, že úspešnosť hospodárskej politiky závisí od celkovej situácie v spoločnosti, od podmienok, v akých ľudia žijú, aké sú ich psychické a fyzické predpoklady a aké hodnoty sa preferujú nielen v živote jednotlivca, ale aj rodín a spoločnosti ako takej. Na druhej strane samotná hospodárska politika nachádza zdroje a podnety pre svoj rozvoj práve v sociálnej politike. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že hospodárska a sociálna politika sa vzájomne podmieňujú, ovplyvňujú, stimulujú a iniciujú, pričom intenzita ich vzájomných väzieb je rôzna.

V praxi existujú dva extrémne názory. Prvý názor preceňuje význam ekonomiky a dôraz kladie iba na ekonomické aspekty. Zástancovia tohto názoru považujú sociálnu politiku za príťaž z dôvodu, že nedisponuje vlastnými zdrojmi. Druhý názor považuje sociálnu oblasť v spoločnosti za určujúcu, pretože sa bezprostredne týka podmienok života ľudí a ekonomické aspekty odsúva do úzadia. Svojím postojom vytvára dojem, že sociálna politika sa môže realizovať mimo hospodárskej politiky, s čím v žiadnom prípade nemožno

Vzťah medzi „ekonomickým“ a „sociálnym“, ako aj riešenie vzťahu hospodárskej a sociálnej politiky nespočíva v hľadaní priority jednej alebo druhej politiky, ale spočíva v nájdení ich vzájomného optimálneho vzťahu, čo je stále hlavným problémom politiky jednotlivých štátov na celom svete bez ohľadu na ich vyspelosť a charakter.

Tak ako napríklad vo fyzike musím rešpektovať zákony, tak aj v práve sociálneho zabezpečenia sa musí premietať základný princíp, bez ohľadu na politické zafarbenie vlády, a tým je princíp solidarity. V prípade jeho popretia je otázne, či možno vôbec ešte hovoriť o „reálnej“ existencii sociálnej politiky v našej spoločnosti - aj vzhľadom na navrhovaný štátny rozpočet na rok 2003 - škrty najmä v zdravotníctve a sociálnej oblasti - dotkne sa to opäť najviac rodín s nezaopatrenými deťmi, starých občanov a zanikajúcej strednej vrstvy, teda učiteľov, zdravotných sestier, sociálnych pracovníkov.

Z á v e r

Dôchodkový systém je ovplyvňovaný vnútornými (ekonomický faktor, demografický, politický, história, ekológia atď.) činiteľmi, ako aj vonkajšími (medzinárodná situácia, migrácia obyvateľstva, činnosť medzinárodných organizácií) činiteľmi.

Žiadny dôchodkový systém v žiadnom štáte však nemôže existovať samostatne, nezávislé od uvedených činiteľov. Vzhľadom na to rozhodujúci vplyv na rozvíjanie dôchodkového systému majú najmä medzinárodné a európske normy, ktoré sa týkajú sociálneho zabezpečenia ako celku. Základom sú pravidlá obsiahnuté v dohovoroch prijatých na pôde Medzinárodnej organizácie práce. Ide najmä o záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Dohovoru o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia č. 102 z roku 1952 a z Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 z roku 1967 (oba Dohovory boli ratifikované v roku 1990).

Ďalším výrazným aspektom ovplyvňujúcim náš dôchodkový systém je postupné približovanie našej právnej úpravy ku komunitárnemu právu platnému v rámci EÚ. Vzhľadom na to je umožnené realizovať ďalší rozvoj vlastného dôchodkového systému, t. j. tradičný základný „priebežný“ systém sa nemusí meniť násilnou cestou. Určité problémy financovania možno odstrániť aj zabezpečením „skutočného“ odvádzania zákonom určeného poistného.

Základné smerovanie reformy by si malo stanoviť za cieľ, aby sa predovšetkým 1. základný povinný priebežne financovaný dôchodkový poistný systém priblížil k systémom dôchodkového zabezpečenia krajín Európskej únie.

Spoločné ciele EÚ smerujú k vybudovaniu aktívnej, otvorenej a spravodlivej európskej spoločnosti na základe zamestnanosti, sociálnej ochrany a rovnosti príležitosti. Základom spoločného konsenzu sú tieto štyri hlavné princípy:

1. Potreba mať vhodné nástroje sociálnej politiky na ochranu pred neobmedzenou konkurenciou, ktorá vytvára neúnosné riziká pre jednotlivcov a nezabezpečuje redistribúciu prostriedkov pre boj proti chudobe, ani pre investície do ľudských zdrojov.

2. Sociálne výdavky musia byť udržané v rámci rozpočtov a fondov sociálneho zabezpečenia. Ekonomické opatrenia musia rešpektovať popri efektívnosti programov i sociálne ciele a sociálne princípy.

3. Funkcie sociálneho štátu je vhodné zabezpečovať optimálnou rovnováhou medzi verejným, kolektívnym a súkromným úsilím pri uznaní zodpovednosti štátu za riadenie celého systému.

4. Sociálnu ochranu a politiku pracovného trhu je potrebné orientovať na pozitívne ciele v rozvoji ľudských zdrojov, na dosahovanie sebestačnosti a integrácie ľudí do spoločnosti, ale zároveň poskytovať všetkým ľuďom v stave núdze (biedy a chudoby) dôstojné podmienky na život.

Ekonomický rast a sociálna kohézia sú faktory, ktoré sa vzájomne posilňujú a je dokázané, že spoločnosti s väčšou sociálnou kohéziou mávajú lepšie ekonomické parametre. Kľúčom k odstraňovaniu sociálnych konfliktov a vylúčeniu zo spoločnosti nie je zvyšovanie podpôr v nezamestnanosti, ale najmä väčšia ponuka „skutočných“ pracovných miest. (Zdroj: V. Stanek a kolektív: Sociálna politika. Sprint. s. 30 - 31.)

Vzhľadom na uvedené treba zdôrazniť, že vláda SR proklamuje vstup do EÚ a nie medzi krajiny Latinskej Ameriky.

Rovnako treba spomenúť 2. svetové zhromaždenie o starnutí, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 8. - 12. apríla 2002 v Madride. Prijali sa závery zdôrazňujúce najmä aktívnu účasť seniorov na živote spoločnosti a na jej rozvoji prostredníctvom práce, avšak najmä prostredníctvom medzigeneračnej solidarity, predchádzaním chudobe, zabezpečením sociálnej ochrany a sociálneho poistenia, ako aj zabezpečením univerzálneho a rovného prístupu k zdravotníckym službám. (Zdroj Sociální politika č. 7-8/2002, s. 2.)

Niet pochýb o tom, že reforma sociálneho poistenia je priebežným dlhodobým procesom presahujúcim horizont pôsobenia viacerých vlád.

So zavedením kapitalizačného princípu do dôchodkového poistenia možno súhlasiť, avšak iba v prípade, ak by šlo o „dobrovoľný nepovinný“ pilier. Povinný kapitalizačný pilier dôchodkového poistenia socialisti v Českej republike nepresadzujú s odôvodnením premiéra V. Špidlu, že „pri kapitálovom systéme nemožno zaručiť bezpečnosť pri zhodnocovaní prostriedkov v penzijných fondoch“.

Zároveň treba zdôrazniť, že aj keď sa kapitalizácia považuje za veľmi modernú, vylučuje akékoľvek prerozdeľovanie medzi jednotlivými kolektívne investujúcimi účastníkmi. Jednoznačne absentuje princíp solidarity - základný princíp sociálneho zabezpečenia. Záujem o takýto model majú iba zdraví a dobre zarábajúci najmä mladí ľudia.

Do popredia sa však dostáva otázka, z čoho si občania budú financovať navrhované dôchodkové poistenie založené na kapitalizácii, keď nie je dostatok pracovných príležitostí a nie je dostatok ani finančných prostriedkov? Prečo? Nuž, ak je občan chorý, nezamestnaný (500-tisíc občanov SR), ak je rodič - vo väčšine prípadov žena na materskej alebo rodičovskej dovolenke do troch rokov veku dieťaťa, poistné sa neplatí a kapitalizačný pilier nerastie. Osobe vôbec nemusí vzniknúť nárok na starobný dôchodok a prepadne sa do systému sociálnej pomoci, teda do sociálnej siete financovanej zo štátneho rozpočtu, pričom dávky sa mu budú poskytovať maximálne na úrovni životného minima vyjadrujúceho hranicu biedy a chudoby, prípadne iba na úrovni existenčného minima stanoveného v súčasnosti vo výške 50 % životného minima (návrh reštrikčných opatrení je však zníženie iba na 45 % životného minima).

Ďalším rizikom je „schopnosť trhov poskytnúť dobré investičné príležitosti na dlhodobé investovanie a schopnosť investorov tieto výnosy pre účastníkov získať. Dávkový systém fondového (kapitalizačného) systému sa od systému priebežne financovaného veľmi nelíši, takže z toho dôvodu je rovnako vystavený demografickému riziku a nesie v sebe riziko investičného neúspechu“. (V. Samek: Prioritou je formulace sociálních cílú. Sociální politika č. 7-8/1999, s. 2.)

„Zdá sa, že v tejto veci panuje zhoda aj medzi svetovými ekonomickými inštitúciami (OECD), a taký záver urobila aj EÚ už pred dvoma rokmi. Radikálny prechod z priebežného na kapitalizačný systém z toho dôvodu nebol vo vyspelých krajinách vôbec prijatý. Zavedenie povinného kapitalizačného systému je veľmi problematické vzhľadom na nevyhnutné garancie, ktoré musí poskytovať štát pre prípad nedostatočných výsledkov hospodárenia súkromných spoločností. To je aj jeden z dôvodov, prečo sa tomuto systému mnoho krajín vyhýba.“ (V. Samek: Prioritou je formulace sociálních cílú. Sociální politika č. 7-8/1999, s. 3.)

K reforme sociálneho poistenia, a najmä dôchodkového poistenia treba pristupovať s vedomím, že „lacné dôchodky neexistujú“.

Žiadny dôchodkový systém (priebežný, kapitalizačný alebo životné poistenie) nemôže občanovi priniesť oveľa viac, ako do systému vložil. Základným predpokladom dobrého dôchodkového systému (či priebežného alebo kapitalizačného) je najmä dobrá výkonnosť ekonomiky, rastúca produktivita práce, rastúce reálne mzdy, vysoká zamestnanosť, čo najnižšia nezamestnanosť a politická stabilita krajiny.

A nakoniec vyjadrenie Igora Tomeša, experta Svetovej banky na otázku, či „Je čílsky model dôchodkovej reformy aplikovateľný na Slovensku?“ Jeho vyjadrenie je viac ako významné: „Myslím si, že máme dosť európskych modelov, ktoré sú nám historicky a regionálne bližšie. Napríklad švajčiarsky model podobný čílskemu by sme mali študovať podrobnejšie. Švédi sa tiež posúvajú zaujímavým spôsobom a nekopírujú čílsky model. Poliaci vyvinuli zaujímavý model. Slovensko by si malo podrobne naštudovať poľské chyby, aby sa ich vyvarovalo a malo by veľmi pokukovať po Švédoch. Z čílskeho modelu by som sa skôr poučil inšpiratívne, ale neuvažoval by som o jeho aplikácii.“ (Zdroj: Trend 2002.) Na záver možno konštatovať, že k navrhnutým modelom sa približuje zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý má nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2003 a Sociálna poisťovňa už pracuje na príprave pre jeho realizáciu a zavedenie do praxe od 1. júla 2003.

JUDr. Z. Macková, PhD.