Moderná verzia antiky

V prístavnom meste Alexandria novú knižnicu Bibliotheca Alexandrina. Je modernou verziou rovnomenného objektu, ktorý dal svojho času kráľ Ptolemaios I. (305-283 pred Kristom) postaviť vo vzdialenosti len asi 100 metrov od miesta, kde sa nachádza nová knižnica, sčasti obmývaná vodou, čo symbolizuje večné východy slnka nad Stredozemným morom. Komplex Bibliotheca Alexandrina, pozostávajúci z knižnice, planetária, konferenčnej sály, piatich výskumných ústavov, šiestich galérií a troch múzeí, sa rozprestiera na rozlohe 40.128 metrov štvorcových uprostred zrekonštruovaného alexandrijského nábrežia. Postavenie reprezentatívnej budovy, stojacej na pobreží Stredozemného mora, stálo približne 220 miliónov amerických dolárov. P

Stará Bibliotheca Alexandrina, v ktorej boli sústredené všetky dôležité vedecké a umelecké diela antického sveta, bola záujemcom k dispozícii len niekoľko storočí, pretože z bližšie nešpecifikovanej príčiny zhorela počas ozbrojeného konfliktu. Ptolemaiovská knižnica, považovaná za najväčšiu knižnicu starovekého sveta, vlastnila podľa záznamov až 500.000 zvitkov, pričom mnohé z nich obsahovali viac ako jedno dielo. Desaťtisíce ďalších zvitkov uchovávala jej "pobočka" v Serápidovom chráme. Práve v starovekej alexandrijskej knižnici, ktorú v roku 295 pred n.l. založil následník Alexandra Veľkého Ptolemaios I., sa stretávali najväčší učenci vtedajšieho učeného "západného"sveta, a to až do 4. storočia, keď vyhorela. V časoch svojej najväčšej slávy sa Alexandria pretekala s Rímom a Kartágom a takmer 600 rokov bola centrom vzdelania starovekého sveta.