PO EUFÓRII REFORMY

Pred dvoma rokmi, v novembri 2000, ani nebolo isté, či George W. Bush pôjde v šľapajach svojho otca a stane sa prezidentom USA a dnes ho svetové médiá titulujú ako superprezidenta. V novembri 2000 jeho politický súper Albert Gore mal údajne viac hlasov, avšak o tom, že váhy osudu sa naklonili v prospech republikánskeho guvernéra štátu Texas, rozhodlo sporné manuálne sčítavanie hlasov na Floride, kde zhodou okolností vládol (a stále vládne) jeho brat Jeb Bush. Zdalo sa, dokonca aj niekoľko dlhých týždňov po voľbách, že americká spoločnosť zostane polarizovaná, akoby rozdelená na dva tábory a že Bush junior bude mať ako prezident sakramentsky ťažké presvedčiť verejnosť, že je dobrý prezident. Do tragických udalostí z 11. septembra 2001 jeho popularita však mierne stúpala, aby po dni teroristických útokov, ktorý predstihol všetky nočné mory Američanov, stúpla do rekordných výšav. Bush mladší sa pre šokovaných a vyľakaných Američanov stal symbolom odvety, rozhodného konania, spravodlivosti, neústupnosti a ráznosti. A jeho podpora stúpala, pričom dnes, po vyše roku, keď sú už vášne o niečo triezvejšie, dosahuje podporu 62 % Američanov.

Menej podpory alebo lepšie povedané nie dosť podpory však mal George W. Bush v Kongrese. Najmä cez Senát, kde mali donedávna miernu prevahu, mu demokrati robili škrt cez rozpočet. Takéto rozloženie síl bolo brzdou cieľavedomejšieho presadzovania jeho legislatívnych plánov. Po tohtotýždňovom utorku to už brzdou nie je. Republikáni vo voľbách opäť získali kontrolu nad Senátom, kde už majú väčšinu a podarilo sa im bez problémov udržať si aj majoritu v Snemovni reprezentantov. Je to aj zásluha prezidenta Busha, ktorý svojou kampaňou po celej krajine nadchol voličov hlasovať za republikánov. Republikáni ťažili, pravdaže, aj z postseptembrovej traumy Američanov, ktorá je podľa všetkého silnejšia ako obavy z nového vojnového dobrodružstva v Iraku či gradáciou diplomatických sporov s jadrovou severnou Kóreou. Opoziční demokrati, boli menej jednotní ako republikánski politici, ktorých svojou aurou zastrešoval sám Bush a neuspeli ani zo svojou antivojnovou rétorikou (časť z nich) a ani s ich klasickou agendou: hospodárstvo, vzdelávanie, zdravotníctvo.

Teraz sa posilnený prezident môže venovať aj ich agende. Vďaka republikánskemu udomácneniu v oboch komorách Kongresu Bushovi už nič nestojí v ceste, aby presadzoval svoj vlastný legislatívny program a potichučky si chystal pevnú pôdu pre víťazstvo v prezidentských voľbách o 2 roky. Ako včera uviedli britské noviny Times, iba veľmi zlé ekonomické výsledky budú môcť zabrániť Bushovmu opätovnému zvoleniu v roku 2004. To, pravdaže, vedia aj v Bushovom tábore, kde pozorne analyzujú príčiny momentálnej americkej recesie a burzových otrasov. Väčšina ekonomických analytikov v USA preto predpovedá, že dôjde k reorientácii Bushovej hospodárskej politiky, čo vlastne už naznačujú veľké zmeny v zbore ekonomických poradcov Bieleho domu. Niet pochýb o tom, že Bushova hospodárska politika by sa mala orientovať silno konzervatívne. Môže odštartovať nové kolo daňových úľav pre bohatých, ďalšie škrty v sociálnej podpore pre chudobných, odobratie prostriedkov federálnym úradom v prospech jednotlivých štátov a veľkých korporácií a - čo je hádam najdôležitejšie - môže vymenúvať sudcov, ktorými nasmeruje orientáciu americkej justície výrazne doprava, píše denník Guardian. Podľa nemeckých novín Frankfurter Allgemeine Zeitung, Bush využije republikánsku väčšinu na presadenie reforiem, ktoré doteraz blokovala demokratická väčšina v Senáte, napríklad zákon o znížení daní aj po roku 2010. Bush zrejme čoskoro podpíše aj zákon, ktorým sa bude štát podieľať na škodách spôsobených teroristickými útokmi. Poisťovne tieto možné škodové udalosti odmietali poisťovať, strachujúc sa, že by išlo o vysokú náhradu škôd, čo by ohrozilo ich zisky. Nová Snemovňa reprezentantov začne rýchlo prerokúvať zákony o bankrote a bude sa zaoberať aj právnym rámcom pre celoštátnu energetickú politiku. O niečo opatrnejší sú americkí novinári, lebo denník New York Times včera uviedol, že pre Busha bude aj naďalej ťažké presadiť v Kongrese „rozhodujúce reformy“, lebo republikáni nie sú až takí jednotní a mnohí poslanci si budú dávať pozor na to, aby ich voliči zvolili aj nabudúce.

Neľahká úloha čaká Busha aj na medzinárodnej scéne, kde by rád vystupoval ako mierotvorca číslo jeden. Demokrati mu už v Senáte neviažu ruky v irackej otázke, prípadná vojna však nemusí automaticky znamenať aj veľký úspech, lebo Blízky východ je nestabilnou zónou a z pokusu o odstránenie Saddáma Husajna sa môže stať nepríjemný vlečúci sa spor. Okrem toho Bush má „resty“ v prípade dolapenia či zničenia Usámu bin-Ládina a jeho globálnej siete, ktorá sa stále činí. Na lídra USA čaká tiež pomoc pri rozmotaní jadrovej tvrdohlavosti Severokórejčanov, ktorá zneisťuje východ Ázie, a potom je tu rozširovanie NATO a celá séria ďalších menších, ale nemenej významných vzťahov s inými krajinami, ktoré úzko súvisia so záujmami USA. Republikánska eufória v USA zatiaľ trvá, po nej však obyčajne prichádza vytriezvenie a tvrdá práca. Je iba na republikánoch a Bushovi, aby sa jej zhostili čo najlepšie.

Iaromír Novák