Nebúrame sociálny systém

Ľudovít Kaník: Potrebujeme spätnú väzbu zamestnávateľov

Na 140. mítingu Hospodárskeho klubu (NEF) jednou z horúcich diskutovaných tém bola reforma sociálnej sféry, ktorú predstavil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Minister a zároveň tiež člen klubu Ľ. Kaník hneď v úvode privítal túto možnosť spätnej väzby, pretože ak chce vláda vyriešiť problémy zamestnancov a (ne)zamestnanosti, musí myslieť na to, že neexistuje ani jeden zamestnanec bez svojho zamestnávateľa. Preto je dôležité najskôr vytvoriť dobré podmienky pre zamestnávateľov. Jeho vystúpenie publikujeme v skrátenom znení.

„Naším cieľom je zmeniť najmä doterajší systém. Sprísňujeme vyplácanie sociálnych dávok, ktoré poberajú ľudia evidovaní na úradoch práce a ktorí nepoberajú už podporu v nezamestnanosti, lebo už vybrali čas, keď poberali podporu v nezamestnanosti. Tí budú musieť odpracovať niekoľko hodín v rámci drobných alebo menších prác v prospech obce. Tento nástroj slúži hlavne na to, aby sme oddelili tých poberateľov sociálnej pomoci, ktorí naozaj sociálnu pomoc potrebujú, od tých, ktorí pracujú načierno a poberajú dávky. Chceme docieliť stav, že aktivita musí byť dôležitejšia ako pasivita. Že jednoducho nie je dobré ostať pasívny a ostať na milosť a nemilosť štátu a žiť z toho, čo štát dá. Takýto postoj vedie k strate pracovných návykov, zvyklostí, je to začarovaný kruh, z ktorého sa dá veľmi ťažko vystúpiť a je aj veľmi drahý pre spoločnosť. Druhým opatrení je stanovenie horného limitu sociálnej dávky pripadajúci na jednu rodinu. Tento sa stanovil na úroveň 10,5-tisíca korún a mal by prispieť k tomu, že by malo byť výhodnejšie pracovať aj za nízku mzdu ako nepracovať a spoliehať sa na sociálne dávky. Vytvára sa zaujímavý paradox, že evidujeme veľkú mieru nezamestnanosti v mnohých regiónoch, ale keď tam podnikateľ chce prijať do zamestnania ľudí, zrazu niet koho. Príčinou je práve tento fenomén, že, jednoducho, pre mnohých ľudí je výhodnejšie zostať doma, nepracovať, poberať sociálne dávky, sem tam si privyrobiť načierno a poberať sociálne dávky.

Pokiaľ ide o zefektívňovanie systému v oblasti rodinnej politiky, tak tam sme sa rozhodli viazať rodinné prídavky na školskú dochádzku. To je jednoznačné opatrenie v prospech detí, aby sme odstavili od nezaslúžených príjmov nezodpovedných rodičov. Takže v prípade, že dieťa nenavštevuje školu, podľa tohto nového zákonného opatrenia, ktoré verím, že Národná rada SR príjme, bude okamžite určený náhradný prijímateľ sociálnych dávok, spravidla obec, ktorá za tieto peniaze obstará dieťaťu potrebné veci v škole, v školskej jedálni, školské pomôcky atď. Pri rodinných prídavkoch chceme postupne prejsť na systém daňových úľav. Chceme prejsť na daňové kredity, kde nebudeme odpočítavať výšku rodinných prídavkov z daňového základu, ako je to dnes, ale chceme to odpočítavať priamo z výšky dane. Takýmto spôsobom sa zároveň bude logicky podporovať tá časť populácie, ktorá pracuje, platí dane a opäť je to podpora k aktivite. Sprísňujeme aj evidenciu na úradoch práce pre evidovaných nezamestnaných.

Pokiaľ ide o Zákonník práce, vždy som bol oponentom jeho terajšej podoby. Tento Zákonník práce nie je dobrý. Absolvoval som stretnutia aj s AZZZ a zistili sme, že naše názory sú takmer totožné. Dnes veľmi intenzívne pracujeme už na novej norme a ešte do konca tohto mesiaca budeme mať už pracovnú verziu. Čoho sa tie zmeny budú týkať? Predovšetkým nadčasovej práce, ktorú považujeme za príliš zväzujúcu a nízku aj v rámci Európy. Bude sa týkať vyváženosti postavenia zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnávateľ, podľa môjho názoru, má dnes veľmi nevýhodné postavenie voči zamestnancovi a bude sa to týkať hlavne zliberálnenia techniky prepúšťania zo zamestnania, čo znamená i zjednodušenie techniky prijímania do zamestnania. Ďalšou oblasťou je postavenie odborov v jednotlivých podnikov, kde sa nám zdá, že je neadekvátne. Máme záujem zladiť naše normy do zvyklostí, ktoré sú platné v Európe . Rozhodne nechceme robiť demontáž sociálneho systému, ako to už definovali niektorí oponenti. Chceme naozaj len prostredníctvom zdravého logického myslenia upraviť vzťahy zamestnávateľ - zamestnanec, aby fungovali.

Isto najproblematickejšou je dôchodková reforma. Chceme prejsť na systém sporenia na dôchodok, pretože súčasný systém nie je dlhodobo udržateľný a funkčný. Nedokáže zabezpečiť dôstojné podmienky života v starobe. Chceme prejsť na systém osobných dôchodkových účtov, ktoré budú spravované neštátnymi, konkurujúcimi si subjektmi. Chceme, aby si na osobné účty mohli ľudia odkladať čo najväčší podiel zo svojich odvodov, ktoré dnes platia do Sociálnej poisťovne a aby to malo naozaj významný vplyv na ich budúce zabezpečenie v dôchodku. Rád by som zdôraznil, že všetky peniaze z budúcej privatizácie pôjdu do reformy dôchodkového systému. Tieto peniaze sa nemajú použiť na nič iné, len na vykrytie deficitu Sociálnej poisťovne, ktorý logicky vznikne tým, že časť tých peňazí, ktorú tam všetci odvádzame, sa bude ukladať na osobné účty, a ten deficit treba vykryť. Rozhodne chceme zachovať všetky nároky súčasných dôchodcov aj budúcich dôchodcov. Chceme preto zaviesť dediteľnosť týchto účtov, tzn., že budú predmetom dedičstva. Táto reforma sa má týkať nielen 20-ročných , ktorí nastupujú do pracovného procesu, ale aj tých v strednom a vo vyššom veku. Nezabudli sme ani na pozíciu žien, ani na pozíciu žien v domácnosti, ani na situáciu pri rozvodoch a po rozvodoch, ani na situáciu ľudí, ktorí si málo nasporili, pretože mali príliš nízky príjem počas svojho života alebo boli dlhodobo nezamestnaní. Na všetky tieto alternatívy sa myslí a, samozrejme, výsledky budú rôzne, podľa toho, ako jednotliví ľudia budú sporiť alebo budú môcť sporiť, ale nikto pri tomto systéme nepadne alebo nezostane bez prostriedkov, len, samozrejme, výška prostriedkov bude značne rozdielna. V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že tam, kde tento systém funguje dlhé roky, je úroveň priemerných dôchodkov na úrovni priemerných platov. U nás je dnes pod úrovňou 40 % priemerného platu.“