SRBSKÁ THATCHEROVÁ?

„Srbsko sa podobá na kurín, na ktorý spadla veľká tehla: mnoho peria, mnoho kvákania, ale nikde sa nedejú skutočné zmeny. Preto teraz budeme mať ešte jedny nevydarené voľby, čo nebude strašné, lebo sme nemali prezidenta dva roky, tak ho nemusíme mať ešte niekoľko mesiacov. Musím priznať, že sa neviem dočkať, aby som Natašu Mičičovú videl na zasadnutí Najvyššej rady obrany štátu,“ trochu obrazne predpovedal ešte v novembri šéf vojvodinských sociálnych demokratov Nenad Čanak. V nedeľu sa pri hlasovacích urnách jeho slová naplnili. Nedostatočná voličská účasť spôsobila, že po 5. januári bude v patriarchálne založenom Srbsku šarmantná predsedníčka republikového parlamentu vykonávať funkciu hlavy štátu. No a aby situácia bola ešte kurióznejšia, Nataša Mičičová má len 38 rokov a pre údajnú podobnosť ju novinári občas označujú za srbskú Nicole Kidmanovú. Aj keby si táto právnička viac želala, aby ju prirovnávali k Margaret Thatcherovej, tvrdí belehradský týždenník Nin. Zaujímavé je to, že popularita jej strany Občiansky zväz sa v prieskumoch verejnej mienky dlhodobo pohybuje okolo jedného percenta. Vidinu prezidentovania Mičičová berie racionálne: „Je mi ľúto, že Srbsko nedostalo prezidenta. Po 5. januári túto funkciu bude vykonávať predseda parlamentu, čiže nie je to viazané na konkrétnu osobnosť. V politike je všetko možné.“

Kolotoč pikantérií, na ktorý v súvislosti s opakovanými prezidentskými voľbami narážal Čanak, sa tým nekončí. Úradujúci srbský prezident Milan Milutinovič sa po skončení mandátu zrejme vyberie do Haagu, kde bude čeliť obvineniam z vojnových zločinov. Ako člen Miloševičovho establišmentu v posledných dvoch rokoch výkonu prezidentskej funkcie, sa pohyboval v ústraní a nezasahoval do verejných dianí. No omnoho viac od Milutinovičovho osudu môže občanov Srbska znepokojovať hrozivá nedôvera, ktorá pretrváva medzi víťazmi protimiloševičovskej revolúcie. „Srbská vláda sa súčasne zapisuje do Guinessovej knihy rekordov a knihy hanby, lebo vypísala voľby a zároveň agitovala, aby sa nevydarili,“ tvrdí Vojislav Koštunica, ktorý so ziskom takmer 58 percent hlasov už po druhý raz v krátkom čase vyhral prezidentské voľby, no aj tak nebude prezidentom. Sily zoskupené okolo srbského premiéra Zorana Djindjiča obviňuje z toho, že úplne neodstránili klauzulu o päťdesiatpercentnej účasti, ale aj, že z voličských zoznamov neodstránili tzv. mŕtve duše, ktoré sa sem údajne dostali ešte za Miloševičovej éry. Týmto spôsobom sa podľa neho umelo znížila voličská účasť. Koštunica preto hneď v prvej reakcii odmietol výsledky volieb a chce podať viac žalôb a trestných oznámení na domáce súdy a zahraničné inštitúcie. Jeho politickí oponenti kritiku neuznávajú. Poukazujú na skutočnosť, že Koštunica odmietol politickú dohodu s Djindjičom, čím definitívne stratil jeho podporu. Srbský premiér okrem toho vyzval voličov, aby išli voliť, zatiaľ čo Koštunica svojou nevýraznou kampaňou urobil len málo, aby zvýšil volebnú účasť.

Politická kríza sa teda prehlbuje a je ťažké odhadnúť, akým smerom sa uberie ďalší vývoj. Podľa ústavy by sa ďalšie voľby mali vypísať do 60 dní odo dňa, keď sa súčasnému prezidentovi skončí mandát - čiže najneskôr začiatkom marca. Premiér Djindjič sa však bude snažiť urobiť ďalšie zmeny volebného zákona a zrejme presadiť priamu voľbu prezidenta. „Opätovná priama voľba prezidenta s takýmito (malými) právomocami by bola stratou času a nervov a aj by veľa stála. Preto je lepšie, aby parlament zvolil prezidenta, ktorý bude reprezentantom Srbska, a nie nejakým štvrtým pilierom moci, aký súčasná politická scéna v Európe nepozná,“ tvrdí podpredseda Demokratickej strany a blízky Djindjičov spolupracovník Zoran Živkovič. Na druhej strane by Koštunica mohol odštartovať ofenzívu na druhom fronte a pokúsiť sa o spoluprácu s extrémnou pravicou, socialistami, ako aj niektorými menšími stranami koalície DOS. Viedlo by to k predčasným parlamentným voľbám a ďalšej nestabilite.

Neúspešný kandidát radikálnej pravice a bývalý Miloševičov spojenec Vojislav Šešelj označil svoju nedeľňajšiu prehru za víťazstvo, keďže získal o 200-tisíc hlasov viac ako pred dvoma mesiacmi. Hoci je v jeho slovách hodný kus demagógie, najmä Djindjič a Koštunica by ich nemali brať na ľahkú váhu. Lebo ak sa ich vzájomné animozity budú naďalej prehlbovať, Šešeljov návrat na výslnie by nemusel byť až taký nereálny.

Rastislav Boldocký