Lacné riešenie

Ekonomike Slovenska a samotným podnikateľským subjektom v nej škodia stále prítomné protekcionistické tendencie zo strany štátu. Umožňujú našim výrobcom unikať pred konkurenciou. Tento prístup nie je v prospech ani spotrebiteľov, ani takto chráneného odvetvia či výrobcov. Na druhej strane si aj bežný smrteľník musí položiť otázku, ako je možné, aby český pivovar mohol prísť na slovenský predvianočný trh s fľaškou oroseného ani nie za šesť korún?! Česká vláda ide po vzore západných štátov a namiesto toho, aby dala korunu podpory nezamestnanému, radšej v predstihu dá korunu českému exportérovi, len aby sa na svetových trhoch uchytil. Aj bývalý minister financií Sergej Kozlík nezakrýva, že mu Veľkopopovický kozel chutí, a nielen pre názov značky. Hoci patrí k tým, ktorí uznávajú liberalizáciu trhu a obchodu, otvorene priznáva, že náš domáci trh deformujú nadmerne dotované zahraničné výrobky. Tieto hlasy však kritiku viac orientujú do vlastnej kuchyne. Poľnohospodárska, no najmä priemyselná politika Slovenska totiž musí byť orientovaná na presadzovanie koncepcie otvoreného a konkurenčného trhu. Polmiliónová armáda nezamestnaných zase dokazuje, že expanzívna rozpočtová politika štátu nie je schopná riešiť' problém nezamestnanosti z dlhodobého hľadiska. Je najvyšší čas uvedomiť si, že za úverové financovanie krátkodobo vysokého tempa ekonomického rastu je potrebné platiť

vysokú cenu

v podobe vysokého daňového zaťaženia, financujúceho splácanie úrokov. Aj po 10 rokoch transformácie stojí slovenský priemysel a celá ekonomika pred nevyhnutnosťou zásadnej a hlbokej reštrukturalizácie. Odborníci sa zhodujú, že nijaké krátkodobé, rýchle a lacné riešenia neexistujú. Rovnako nie sú k dispozícii peniaze, s ktorými by bolo možné okamžite vytvoriť nové a najmä dlhodobo udržateľné pracovné miesta. Analýza Dr. Miloslava Rosenberga, Ing. Otílie Zorkóciovej, PhD. a RNDr. Janky Pásztorovovej kladie na prvé miesto zníženie nadbytočných kapacít slovenského priemyslu v tých oblastiach, ktoré nedokážu obstáť v konkurenčnom boji na medzinárodných trhoch. Pritom dlhodobo viažu značné výrobné kapacity a pracovnú silu, čím konzervujú existujúcu, teda nevyhovujúcu priemyselnú štruktúru. Presmerovanie výrobných faktorov (kapitálu, pracovných síl, technológií) do nových oblastí a modernejších odvetví musí brať do úvahy

globálny kontext,

vývoj rozhodujúcich faktorov, ktoré ovplyvňujú budúci vývoj konkurenčného prostredia, v ktorom bude v nasledujúcich desaťročiach pôsobiť slovenský priemysel. Pre tých, ktorí to dlhodobo nedokážu, musí existovať reálna hrozba odchodu z trhu. V predchádzajúcom období bolo základnou príčinou neúspechu štátnej politiky nesprávne stanovenie priorít. Štát svojou chybnou politikou (expanzívnou rozpočtovou politikou, netransparentnou privatizáciou) destabilizoval prostredie, a potom sa pokúšal nepriaznivé dôsledky riešiť prostredníctvom neadekvátnych zásahov do mikrosféry (zákon o revitalizácii). Dnes si väčšina zainteresovaných uvedomuje, že tam, kde si zvýšenie konkurenčnej schopnosti vyžiada hlbokú reštrukturalizáciu, ktorá bude mať významný dosah na zamestnanosť, prípadne výrazný regionálny rozmer, bude možné použiť aj finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Musí sa to diať

v prísnom súlade

s pravidlami Európskej únie o poskytovaní štátnej pomoci a pravidlami na ochranu hospodárskej súťaže a pre takéto opatrenia budú legislatívnou stanovené základné princípy a podmienky. Dynamika hospodárskeho rastu SR, ktorá by zabezpečovala naše postupné približovanie ekonomickej úrovne k vyspelým európskym štátom, by mala v najbližších rokoch dosiahnuť priemernú úroveň rastu aspoň 4 %. Pre podniky dosahujúce dobré hospodárske výsledky treba zasa vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré ich nebude za ich úspešnosť trestať, ale naopak umožní im ich aktivity ďalej rozvíjať. Slovenská ekonomika je malou a zároveň výrazne otvorenou ekonomikou, v ktorej podiel objemu vývozu výrobkov a služieb na HDP v roku 2000 v stálych cenách predstavoval 15,9 % a podiel objemu dovozu výrobkov a služieb na HDP v roku 2000 predstavoval 10,2 %. Malý

vnútorný trh

znamená, že podniky s vysokým potenciálom rastu, na rozdiel od ich konkurentov pochádzajúcich z väčších ekonomík, než je slovenská, sa vo svojej stratégii musia už v ranom štádiu svojho rozvoja orientovať na získania pozícií na zahraničných trhoch, na ktorých budú schopné umiestniť väčšiu časť ich produkcie. V štruktúre vývozu dominujú produkty s malou mierou pridanej hodnoty. Vývoz SR je zabezpečovaný v podstatnej miere odvetviami s mierou pridanej hodnoty nižšou ako 30 %. Vo vývoji pridanej hodnoty v rozhodujúcich exportných odvetviach však nedošlo v posledných rokoch k radikálnejším zmenám. Dôsledok? Významná časť

dovozu i vývozu

rozhodujúcich slovenských exportérov sa realizuje v rámci tzv. zošľachťovacieho styku (zvýhodnený celý režim využívaný pri prepravovaní a následnom vývoze dovezených medziproduktov), čo súvisí s mierou pridanej hodnoty, prípadne s úrovňou materiálovej náročnosti uvedených výrob. Vývoz v uvedenom režime predstavuje v súčasnom období viac ako polovicu celkového exportu zo SR. Konkurenčná schopnosť slovenského priemyslu je preto predovšetkým štruktúrnym problémom. Uplatňovanie proexportných opatrení môže priniesť len určitý krátkodobý posun smerom k zvýšeniu konkurencieschopnosti. Ich účinok je totiž limitovaný existenciou exportu schopných tovarov a služieb a priestor na ich pôsobenie je vymedzený medzinárodnými pravidlami a dohodami.

Tibor Bucha