Európa radí: Neponáhľajte sa

Každá z desiatich kandidátskych krajín, medzi nimi aj Slovensko, už pomaly siaha na dvere, ktoré otvárajú priestor do vyspelej Európy začlenenej v Európskej únii. Dnes si ešte žiadny z dotknutých kandidátov nie je istý, či sa mu dvere v máji roku 2004 otvoria, no politikom a niektorým ekonómom nebráni nič v snívaní o vyššej hladine európskej integrácie - vstupu do Európskej hospodárskej a menovej únie (EMÚ) a prijatí eura.

Čo najskôr

Takmer všetci kandidáti chcú prijať euro čo najskôr. Niektorí už dokonca majú pripravený plán a už dnes sa predháňajú v plnení maastrichtských konvergentných kritérií a podriaďujú fiškálnu a menovú politiku tomuto cieľu. Politici v kandidátskych krajinách v súvislosti s možným vstupom do EMÚ najčastejšie skloňujú roky 2006, 2008 a v krajnom prípade aj rok 2010.

Vyspelá Európa však s euronadšením kandidátskych krajín príliš nesúhlasí. Už viackrát najmä ekonómi upozorňovali, že skorým prijatím eura môžu utrpieť ekonomiky práve kandidátov. Najbližšie takéto varovanie by mala vydať Európska komisia. Agentúra REUTERS totiž včera zverejnila pasáže z pripravovaného dokumentu European Economic Review, kde sa uvádza, že krajiny usilujúce sa o vstup do Európskej únie, by sa nemali príliš ponáhľať so zavedením eura.

Rozšírenie eurozóny nebude aktom politickým a viac-menej formálnym, ako to je v prípade Európskej únie. Vstup do EMÚ bude sprevádzaný splnením tvrdých ekonomických podmienok. Prijatie nepripravených kandidátskych krajín môže vážne ohroziť nielen ekonomiky samotných kandidátov, ale čo je ešte dôležitejšie aj samotnú existenciu spoločnej meny a celej EMÚ. A to môže byť hlavný dôvod neochoty vyspelej Európy prijať medzi seba chudobných príbuzných z východu. Veď už pri dnešných 12 krajinách EMÚ sa objavujú názory popredných ekonómov, ktorí predpovedajú kolaps celej európskej integrácie. Medzi najčastejšie spomínanými sú pamätné vety nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1976 Miltona Friedmana, ktorý pre nemecký časopis Capital v júli tohto roka povedal, že EMÚ sa do 5, maximálne však do 15 rokov rozpadne.

Rozpadne sa EMÚ?

„Hospodárske a kultúrne rozdiely medzi národmi eurozóny nakoniec povedú k dezintegrácii jej menového bloku,“ vyhlásil nositeľ Nobelovej ceny.

Aj preto sa nedá očakávať, že eurozóna v dohľadnom čase prijme niektoré z terajších kandidátskych krajín. Vstup do EMÚ je viazaný na ekonomickú vyspelosť. Aby kandidáti neboli eurozóne na ťarchu a Európa mohla hravo konkurovať Spojených štátom, musí sa životná úroveň kandidátov (reálna konvergencia) prispôsobiť aspoň priemeru životnej úrovne krajín EMÚ. Môže sa dokonca stať, že ani splnenie maastrichtských kritérií (nominálna konvergencia) nám automaticky nezaručuje reálnu konvergenciu smerom k eurozóne. Dokonca sa objavujú názory, že maastrichtské kritériá sú pre kandidátov nevhodné.

Ak vyspelá Európa radí kandidátom neponáhľať sa v otázke prijatia eura, robí to hlavne pre svoju záchranu.

Marcel Laznia