Kvalita morálky

Velikán svetovej literatúry Romain Rolland kedysi povedal, že vesmírny oblúk stojí na ramenách dobrých ľudí. Parafrázujúc jeho slová možno povedať, že oblúk prosperity krajiny stojí na ramenách poctivých podnikateľov. Podnikateľská česť zaväzuje každého, kto sa upísal podnikaniu, konať čestne a zodpovedne. Podnikateľská česť je dnes na Slovensku úzko spätá s rešpektovaním etiky v podnikaní a postojom podnikateľa ku korupcii.

Keď sa hovorí o etike v podnikaní, teda o tom, že na Slovensku je ešte stále viac mýtom ako reálnym systémovým prvkom hospodárstva či podnikovej kultúry, niektorí politici, ale aj podnikatelia, oponujú tým, že ani v západných krajinách nie je s etikou (ako aj s korupciou) všetko v poriadku, načo teda zveličovať. A spravidla sa odvolávajú na nejaké známe škandály. V poslednom čase sa najčastejšie spomínajú odhalenia okolo firiem Enron, Vivendi či Swissair. Povedia „A“ nepovedia však „B“. Chybné, neetické správanie takýchto firiem vníma tamojšia verejnosť a podnikateľské prostredie ako škandalózne, ako niečo, čo rúca predstavy o podnikateľskej cti, ale nastoľuje aj otázky o kvalite systému, v ktorom k takýmto krokom dochádza.

Vo fungujúcej demokracii s fungujúcim trhovým hospodárstvom sa totiž na jednej strane podvody prísne trestajú a na druhej strane sa intenzívne hľadajú odpovede, kto a ako môže problematické správanie v hospodárskom systéme zmeniť. To znamená, prestáva sa o problémoch mlčať, podvádzanie v podnikaní sa pranieruje a odsudzuje a v žiadnom prípade sa nepovažuje za niečo normálne, tak ako sa s tým často stretávame u nás.

Dokáže niekto na Slovensku diagnostikovať, koľko nemorálneho správania hospodárskych subjektov a koľko korupcie ešte unesie naše hospodárstvo? Neprekročili sme už onú myslenú kritickú hranicu a mieru porušovania morálky v podnikaní? Alebo sa k nej ešte len približujeme?

Ak sme na začiatku transformácie ekonomiky nemali relatívne žiadne skúsenosti s fungovaním trhového hospodárstva a nedisponovali sme ani s poznatkami o podnikateľskej etike ako modernej spoločenskovednej disciplíne, ktorá sa zaoberá integráciou etickej a ekonomickej racionality, dnes je situácia iná. Existuje mnoho ekonomicky úspešných firiem s erudovaným a kultivovaným manažmentom. Takisto sú k dispozícii najnovšie poznatky z oblasti podnikateľskej etiky domácej i zahraničnej proveniencie, existujú konkrétne návody, ako implementovať etiku do podnikania. A v neposlednom rade existuje aj skúsenosť konkrétnych podnikov so zavádzaním etických kódexov do podnikovej kultúry.

Preto je namieste otázka: Kto dnes preberie na Slovensku zodpovednosť za implementáciu etiky do podnikania? A teda kto sa podujme na cieľavedomé a systematické obmedzovanie korupcie v hospodárskej oblasti?

Kľúčová otázka pre rozvoj etiky v podnikaní a obmedzenie korupcie na Slovensku je práve otázka „Kto?“. Odpoveď je nevyhnutným predpokladom na riešenie otázky „Ako?“.

Teoretici podnikateľskej etiky majú v tejto veci jasno: mali by to byť kultivovaní politici, vedúce hospodárske subjekty a uvedomelí občania. Pokiaľ namiesto „kultivovaných politikov“ nebudeme môcť dosadiť konkrétnych kultivovaných politikov a namiesto „vedúcich hospodárskych subjektov“ konkrétne slovenské podniky, nepohneme sa z miesta a zabetónujeme stav, o ktorom s obľubou hovoríme „Na Slovensku je to tak“.

Preto skúsme postaviť otázku vecnejšie: Nemali/nemohli by to byť politici, manažéri a hospodárske subjekty, ktoré majú svojich predstaviteľov napríklad v našom Hospodárskom klube a ktoré by mohli byť medzi poprednými subjektmi v implementácii etiky do podnikania a do obmedzenia korupcie?

Zamyslime sa a skúsme si poctivo odpovedať: Ak neprejavia aj členovia Hospodárskeho klubu a prominenti slovenskej ekonomiky vôľu zmeniť kvalitu morálky v podnikaní na Slovensku, kto to urobí? Respektíve, kto to za nich urobí?

(Z úvodného slova S. Hatinu k diskusnej téme Podnikateľská česť - Ako obmedziť korupciu.)