Desaťročie klubu

Koncom zimy v roku 1993 vznikla idea vytvoriť neformálnu a od politických strán nezávislú platformu na komunikáciu hospodárskych činiteľov s výkonnou štátnou mocou. Po desiatkach rozhovorov s významnými podnikateľmi a vtedajšími vládnymi aj mimovládnymi politikmi a niekoľkých diskusných stretnutiach takpovediac v úzkom kruhu bolo v spolupráci s HN zvolané prvé oficiálne zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo tridsaťpäť osobností. To boli základy Nadácie HNclub, ku ktorým dal podnet a dodnes ich spevňuje Peter Kasalovský.

Od podnetu a jeho zhmotnenia do prvých stretnutí osobností s rovnakými záujmami prešlo takmer desať rokov. Je fakt, že pôvodné ciele najprv nadácie a potom od leta roku 1997 občianskeho združenia sú naďalej aktuálne. V záujme úspešnosti našich podnikateľských snáh, zámerov a konkrétnych aktivít považujeme za nevyhnutné viesť prostredníctvom našej komunity trvalý dialóg s vládou, ale aj oponovať vládnu a tiež opozičnú hospodársku politiku, podporovať relácie smerom do zahraničia a prispievať k dobrému menu Slovenskej republiky.

Dnešné podujatie má poradové číslo 142. Aj keď sa nazdávam, že pri takomto jubileu je dôležitejšie ako výpočet toho, čo máme za sebou, myslieť a projektovať budúcnosť, tak uvediem aspoň niekoľko výrečných faktov. V našej komunite registrujeme do štyristo domácich osobností hospodárskeho a spoločenského života SR. Avšak celkový počet tých, ktorí sa zúčastnili na našich podujatiach, je vyšší ako tisícpäťsto. Usilujeme sa o to, aby sme boli prítomní člensky a vskutku neformálne aj v krajoch - regiónoch a tiež miestne, a nielen v hlavnom meste Bratislave.

Máme sympatizantov v zahraničí, ktorých pravidelne informujeme o našich centrálnych podujatiach, a najmä o našich postojoch. Neskromne sa tešíme tomu, že sú to práve naše postoje, ktoré nám nielen doma, ale aj v zahraničí zabezpečili povesť nadstraníckej, kritickej, ale konštruktívnej komunity. Takej, ktorá formulovala podporu celoeurópskej integrácii a začleneniu SR do NATO a výhrady proti vládnej politike v roku 1996. Bola jednoznačnou, teda odsúhlasenou všetkými prítomnými členmi, z ktorých vyše tretina bola z vtedajšej vládnej koalície.

Potvrdilo sa, že snaha o trvalý dialóg s vládnou mocou a tiež s predstaviteľmi opozície je viac úspešná ako neúspešná. Priestor pre vládu a opozíciu na našich podujatiach bol vždy dostatočný, ale nie vždy využitý, a to najmä preto, že medzi časťou politikov sa dialóg nedoceňuje ako forma komunikácie. Takej, v ktorej ide nielen o výmenu názorov, ale najmä o hľadanie a nachádzanie riešení konkrétnych problémov. Napriek tomu môžeme byť spokojní, keďže na takomto dialógu - na základe našej požiadavky - sa zúčastnila väčšina zo želaných aj neželaných

Máme na pamäti celý rad stretnutí s vládnymi aj opozičnými činiteľmi, a to nielen v obdobiach predvolebných, alebo tých osobitne dôležitých z hľadiska imidžu SR. Pripomíname si viaceré klubové diskusie s doterajšími prezidentmi M. Kováčom a R. Schusterom, s predsedom vlády M. Dzurindom, s ministrami jednotlivých vlád, so straníckymi aj s tripartitnými reprezentáciami. Pre našu orientáciu však boli významné aj osobitné prezentácie politických programov politických strán vo volebných rokoch, ktoré boli centrálne, ale aj vo viacerých regiónoch.

Medzi najpodnetnejšie možno zaradiť stretnutia, keď sme komunikovali takpovediac so svetom: s prezidentom Slovinska Milanom Kučanom a Poľska Aleksandrom Kvašniewskym prezidentom Svetového ekonomického fóra prof. Klausom Schwabom, sirom Leonom Brittainom v pozícii podpredsedu Európskej komisie, generálnym tajomníkom OECD Donaldom Johnstonom, prof. Jeffreym Sachsom, Johnom Naisbittom, viceprezidentom WEF Helmutom Maucherom a s takými ekonomickými veličinami ako Tomáš Baťa, Ferdinand Piech či Ruslan Chasbulatov.

Popri veľkých menách zo zahraničia si dovoľujem pripomenúť aj niektoré domáce osobnosti. Medzi tie počítame aj celý rad veľvyslancov v SR, ktorí si nachádzali čas na pravidelnú účasť a komunikáciu s našou komunitou. Osobitne veľvyslancov Spojených štátov amerických Theodora Russela a Ralpha Johnsona, veľvyslanca Ruska Aleksandra Akseňonka, ale aj doterajších vedúcich diplomatických misií Európskej únie, Rakúska, Poľska, Českej republiky a Čínskej ľudovej republiky. Nemenej si ceníme aj vzťahy v regiónoch s kanceláriami Slovenskej obchodnej a priemyslovej komory.

Vráťme sa však na toto podujatie, v ktorého závere budú slávnostne vyhlásení ďalší zahraniční laureáti Zlatého biateca a víťazi VIII. ročníka prestížnej ankety Prominent ekonomiky. Pre úplnosť treba povedať, že od založenia Zlatého biateca v decembri 1993 sa stalo jeho nositeľom stoštyridsaťšesť osobností hospodárstva a verejného života zo SR, ale aj tridsaťšesť zahraničných V.I.P. Laureátov ocenenia Prominent ekonomiky bude po dnešnom dni päťdesiatsedem zo SR a traja zo zahraničia.

Treba povedať aj to, že sa nachádzame v takom čase, keď sa firmy a ich vrcholoví manažéri, resp. vlastníci neposudzujú len podľa svojich ziskov a objemu investícií, ale aj podľa toho, ako sa vyrovnávajú so svojou zodpovednosťou za celkový hospodársky a spoločenský vývoj. Väčšmi ako začiatkom minulého decénia vnímame túto dimenziu hospodárskych aj spoločenských lídrov. Predovšetkým preto, že je na nich, aby sa pričiňovali o rozvoj hospodárstva a o lepšie podmienky života vôbec. Aj preto budeme orientovať naše pôsobenie nielen na diskusie, ale prioritne na výstupy z nich.

K dispozícii máme aj Hospodársky denník, ktorý vznikol z iniciatívy členov našej komunity vo februári 1999, a prezentuje v adresnej verejnosti jej záujmy, potreby, ale aj problémy. Vnímame aj to, že je stále dosť podnikateľov, ktorí majú bližšie k politickým stranám ako k svojej spoločenskej vrstve (či skôr stále medzivrstve). Neraz sme sa v uplynulých rokoch presvedčili, ale nedostatočne sa poučili z nesporného faktu, že iba koordinovaným úsilím všetkých zamestnávateľov a podnikateľských organizácií a ich rozumom možno uspieť pri tvorbe čo najlepších podmienok na podnikanie.

V najbližšom roku musíme urobiť viac pre to, aby sme sa ako vlastníci či vrcholoví manažéri dokázali spájať v záujme podstatne lepších podmienok na rozvoj domáceho hospodárstva a napomohli vyššiu kvalitu života. Vstupujeme totiž do obdobia, ktoré bude tým najnáročnejším od roku 1989. Všetkým je nám viac-menej známe, čo ho determinuje. Dalo by sa povedať, že pôjde o najťažšiu, ba priam „ohňovú“ skúšku všetkých firiem, čo zdôrazňujem, ako aj manažérskych schopností jednotlivcov, a to za akútnej hrozby narušenia už aj tak dosť krehkého sociálneho zmieru.

Chceme veriť, a urobíme všetko pre to, aby naša snaha o zmysluplný dialóg s vládnou mocou, so štátnou a verejnou správou na všetkých úrovniach bola v roku 2003 plodnejšia ako v minulých rokoch. Je zrejmé a takmer nespochybniteľné, že práve v budúcom roku sa ukáže, či transformačná stavba bude mať nenarušiteľné základy, steny aj strechu, či sa dokážeme vyrovnať so zahraničnou konkurenciou a nájdeme konečne know-how pre príťažlivejšiu hospodársku aj štátnu identitu Slovenskej republiky. Nazdávame sa, že doterajšie trinásťročné výsledky nezodpovedajú našim predstavám.

Využívam túto príležitosť na poďakovanie všetkým, ktorí vidia v činnostiach našej komunity jeden z prostriedkov na zvládnutie dobových výziev, o ktorých je aj dnešný diskusný program.

Slavomír Hatina

predseda Hospodárskeho klubu (NEF)