Skončia, a čo ďalej?

Komentuje Vladimír Turanský

Už päť rokov sa na základe správ prichádzajúcich z rôznych oblastí Francúzska potvrdzuje fakt, že v krajine sa zvyšuje počet samovrážd medzi roľníkmi. Nárast je taký veľký, že Vzájomná sociálna poľnohospodárska poisťovňa (MSA) hovorí o závažnom probléme verejného zdravotníctva. Podľa MSA v departementoch, najviac postihnutých chorobou hovädzieho dobytka BSE, prevyšuje počet samovrážd roľníkov dva- až trikrát celkový všeobecný priemer vo Francúzsku. Ten je podľa oficiálnej štatistiky 2 až 2,5 promile na tisíc obyvateľov nad 15 rokov. Na rozdiel od iných odvetví sa tam v poľnohospodárstve robí reštrukturalizácia bez sociálnych plánov a zohľadnenia verejnej mienky. V poľnohospodárstve, so stanovenými kvótami a s kompenzačnými sumami, zostali ľudia, čo nevedeli prejsť na inú prácu. Aj na Slovensku sa blízka budúcnosť roľníkov sa nazýva „prispôsobenie sa európskym normám“. Tak vo Francúzsku, ako aj u nás to v prípade niektorých prvovýrobcov predstavuje „červené plátno“ pre býka. Terajší minister pôdohospodárstva Zsolt Simon pripúšťa, že tretina našich poľnohospodárov po vstupe do EÚ skončí. Epidémiou nebude BSE, ale konkurencieschopnosť. Aký osud čaká ich rodiny a slovenský vidiek? Dostaneme sa aj my do situácie, že samovraždy sa stanú jedným zo spôsobov ako riešiť svoju ekonomickú a podnikateľskú krízu? Podľa ministra podniky, ktoré boli doteraz umelo vyživované, sa nebudú môcť presadiť. Otázkou však je, čo považujeme za „umelú výživu“, keď tej sa nám z únie má dostať len štvrtina (v lepšom prípade 40 %) z objemu pomoci súčasných členov? Slabí farmári vraj nebudú mať šancu. O svojej zodpovednosti pri vytváraní podmienok pre nich v uplynulých rokoch však vtedajší i súčasní politici