Stravovacie služby a postoj k zákonu

Liberalizácia podmienok na trhu priniesla so sebou zmeny aj v podmienkach hospodárenia reštaurácií. Novelizáciou vyhlášky MH SR č. 419/2001 Z. z., ktorou sa upravuje kategória ubytovacích zariadení a klasifikačné znaky na ich zaradenie do tried, s platnosťou od 1. novembra zrušila pôvodnú vyhlášku č. 125/1995 Z. z., ktorou sa upravovali zásady zaraďovania stravovacích zariadení do tried a cenových skupín. Podnikatelia a manažéri, ktorí riadia takýto typ podniku, majú väčšiu rozhodovaciu právomoc o tom, ako ich podnik bude vyzerať. Popritom musia dodržiavať prísne platné hygienické normy, potravinový kódex a sledovať zákonné úpravy dotýkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Práve dodržiavanie týchto noriem bolo cieľom kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie v období od 22. júla do 27. septembra v 282 pohostinských odbytových zariadeniach po celom Slovensku. Výsledky uviedli v týchto dňoch na svojej webovej stránke. SOI osobitne hodnotila poctivosť predaja, dodržiavanie cenových predpisov, nadobúdacie doklady, spotrebné lehoty, kvalitu tovaru a hygienu. S naším pohostinstvom nie je všetko také ružové, konštatovala aj SOI, ktorá sa pri 240 kontrolných nákupoch stretla až s 42,9 % predražením podávaného jedla a nápojov a priemerná výška predraženia bola 1,30 Sk na sto korún. Navyše osem takto vykonaných nákupov nebolo možné odsúhlasiť z dôvodu používania neoverených váh,

marenia kontroly

a nepredloženia cenovej evidencie a kalkulácií. K závažným nedostatkom došlo v niektorých prípadoch aj pri účtovaní služieb zahraničným hosťom, ktorým boli účtované vyššie ceny ako domácim návštevníkom. Zle dopadla aj kontrola spotrebných lehôt a kvality tovaru. Niektorý tovar nebol len po lehote spotreby, ale negatívny vplyv na zdravotnú bezchybnosť malo aj nedodržanie podmienok skladovania a ošetrovania. Kontrolóri SOI zakázali predaj 18 druhov zdravotne nevyhovujúceho tovaru a v 73 prevádzkových jednotkách uložili zákaz predaja 200 druhov tovaru v celkovej hodnote 64 920 Sk. Nedostatok kapacít chladiacich a mraziacich zariadení, ktorý je z dôvodu nízkej efektívnosti veľmi častý pri tomto druhu podnikania, z hľadiska dodržiavania právnych predpisov a zabezpečenia ochrany zdravia a života spotrebiteľa nemôže byť ospravedlnením. V našich pohostinských zariadeniach má svoje nedostatky aj hygiena. Nie vo všetkých prípadoch dokázali zamestnanci predložiť doklad o zdravotnej spôsobilosti, pracovali v nekompletných pracovných odevoch, našli sa

nedostatky v čistote

a úrovni prevádzkových priestorov a v čistote a úrovni používania pracovných pomôcok. Pozitívnym zistením je, že v predajných jednotkách sa (až na jeden prípad) nepredával tovar bez nadobúdacích dokladov. V tomto smere sa situácia zmenila, čo dokazuje, že na vnútornom trhu sa pohybuje menej tovaru bez príslušných dokladov. V niektorých prípadoch sa však predávalo aj bez jedálnych a nápojových lístkov, prípadne SOI tieto lístky nepredložili. Legislatíva v oblasti pohostinstva aj napriek zrušeniu vyhlášky o kategorizácii stravovacích zariadení je rozsiahla a jej dodržiavanie bude čím ďalej tým prísnejšie. Ochrana spotrebiteľa, jeho zdravia, života a majetku, vstupom do EÚ nadobudne nový rozmer a na túto optiku sa musia podnikatelia pripraviť tak investične, ako aj v kvalite manažmentu. Treba veľa doháňať v materiálnom vybavení pohostinských zariadení zabezpečujúcom lepšiu hygienu, ale aj v právnom povedomí, ktoré je podľa konštatovania SOI veľmi nízke. Jediným riešením zvýšenia konkurencieschopnosti v tejto oblasti je podnikanie pre zisk v plnom významne tohto slova pri súčasnom vytváraní lepších podmienok na ochranu spotrebiteľa.

Rudolfa Vallová