Lobing áno, ale kontrolovaný

Slovenská republika má prvenstvo v ovládnutí štátu firmami

Rozporuplnosť legislatívneho, regulačného a kontrolného systému umožňuje, aby si súkromné firmy urobili z politikov a pracovníkov verejnej správy svojich zástancov v presadzovaní legislatívy, ktorá vyhovuje jednotlivým firmám. Tento fenomén je známy najmä v transformujúcich sa ekonomikách. Slovensko je v medzinárodnom porovnaní hodnotené ako krajina s vysokým indexom ovládnutia štátu firmami. Takúto charakteristiku spôsobu a úrovne lobingu poskytuje dokument, ktorý vydalo Združenie podnikateľov Slovenska. „Ovládnutím štátu sa firmy snažia získať od neho rentu, a to na základe deformovania základných pravidiel hry tak, aby získali vlastnú výhodu,“ konštatuje tento niekoľkostranový materiál, obsahujúci aj konkrétne príklady firiem i jednotlivcov, ktorí lobingom sledovali svoje záujmy vo viacerých oblastiach života spoločnosti. Lobing v takomto podaní má blízko ku klientelizmu, ak nie k ešte

niečomu horšiemu,

priečiacemu sa snahám po demokratizácii spoločnosti a jasných pravidlách, ktoré však zatiaľ u nás neexistujú. Ústava SR o. i. stanovuje, že poslanci Národnej rady SR sú zástupcami občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. To by malo znamenať, že nie je vytvorený právny rámec na presadzovanie individuálnych či skupinových záujmov. Realita, zdá sa, je však úplne iná, a to aj v novokreovanom parlamente. Ako inak sa v ňom dá udržať krehká väčšina, ak nie pokynmi a príkazmi? V tomto smere je asi možné pripustiť, že ak takéto ovládanie poslancov politickými centrálami existuje, tak je to zrejme proti základnému zákonu štátu. „...poslanci ako zástupcovia občanov... sú priam dennodenne

vystavení tlaku

alebo priamemu pôsobeniu tak jednotlivcov, ako aj záujmových organizovaných skupín pri ovplyvňovaní legislatívneho procesu,“ konštatuje uvedený dokument, ktorému dali názov Lobing. Nástroj demokracie. Lobing skupinových záujmov však nemusí byť len negatívny vo vzťahu k väčšine. Môže byť pre spoločnosť aj prospešným javom, zásluhou poukázania na nežiaduce dôsledky prijímania nesprávnych rozhodnutí v legislatívnom procese. Na to, aby bola táto forma ovplyvňovania naozaj prospešná, je nevyhnutné, aby boli splnené niektoré predpoklady. Pri takomto prístupe výsledkom lobovania sú objektívne a nie subjektívne skutočnosti. Záujmové a profesijné skupiny zodpovedajú skupinovým a nie individuálnym záujmom. Ďalšou podmienkou je, že všetky aktivity, týkajúce sa tejto činnosti, sú prehľadným spôsobom uverejňované a existujú aj ďalšie kritériá. V právnom poriadku SR nie je lobing upravený. Neznamená to však, že jeho vykonávanie je nelegálne. Ústava SR umožňuje každému konať to, čo nie je zákonom zakázané. Štátne orgány naproti tomu môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovujú zákony. Na Slovensku zatiaľ nemáme ani oficiálnu definíciu lobingu. Povedali sme, že potrebným

znakom lobingu

je verejná činnosť, teda kontrolovateľná. Naproti tomu pri korupcii ide v podstate o to isté, ale bez verejnej kontroly, pričom výmenou za ovplyvnenie výsledku je istý prospech toho druhého, ktorý je ovplyvňovaný. Pri pokuse o zákonnú úpravu lobingu by podľa spomínaného materiálu Združenia podnikateľov Slovenska mali byť vymedzené subjekty tejto činnosti a snaha udržať pri lobingu prípustné hranice. Inštitucionalizovanie lobingu sa javí ako protikorupčný nástroj. Musí mať však jasné pravidlá.

Vladimír Turanský

Tabuľka:

Index ovládnutia štátu firmami (1999)

legislatíva trestné súdy financovanie polit. strán

Česko 18 9 6

Maďarsko 12 5 4

Poľsko 13 12 10

SR 20 29 20

Zdroj: ZPS