Radšej bankovky

V Európskej centrálnej banke (ECB) sa diskutuje o vydaní jedno- a dvojeurových bankoviek, aby sa psychologickým prostriedkom obmedzil rast inflácie. Niekoľko štátov Európskej menovej únie (EMÚ) plán podporuje, pretože spotrebitelia pripisujú bankovkám väčšiu hodnotu ako minciam rovnakej hodnoty a oveľa ťažšie ich míňajú.

Taliansko a Grécko chcú bankovky malých hodnôt čo najrozhodnejšie. Gréci po prijatí eura dokonca štyri dni bojkotovali obchody a trhy na protest proti rastu cien. Talianski ministri poukazujú na to, že euro zvýšilo v krajine životné náklady. Za zavedenie jednoeurovej bankovky sa vyslovil aj guvernér Národnej banky Rakúska Klaus Liebscher. Jednoeurovka by sa mala dostať „do obehu čo možno najrýchlejšie“. Guvernér belgickej centrálnej banky Guy Quaden v diskusii povedal, že treba počúvať, čo hovoria ľudia na ulici. Mnohí zavedenie jednoeuroviek podporujú. Grécki a talianski predstavitelia v ECB tvrdia, že peniaze v kovovej podobe sú veľkým dôvodom na to, aby spotrebitelia „podceňovali“ jedno- a dvojeurové mince. Odhaduje sa, že aj väčšina kandidátskych krajín bude za zavedenie jedno- a dvojeurových bankoviek do obehu.

Odporcovia papierových peňazí argumentujú, že vydanie bankoviek by viedlo k stiahnutiu veľkého množstva mincí z obehu. Náklady na vydanie papierových peňazí nízkych nominálnych hodnôt sú väčšie. Na rozdiel od mincí vydržia v obehu len rok. Mince môžu kolovať medzi spotrebiteľmi, obchodmi a bankami roky a roky.

Niektorí spotrebitelia sa domnievajú, že ceny po prechode na euro rástli preto, lebo obchodníci ich pri prepočte z národných mien zaokrúhľovali smerom hore. Avšak štatistici EÚ tvrdia, že k rastu cien v eurozóne nedošlo.

(TASR)