STREDOEURÓPSKY TIGER?

Slovenská ekonomika rástla v treťom štvrťroku tohto roka tempom 4,3 %, čo je o niečo viac, ako očakávali analytici. Zároveň so zverejnením lepších čísel Štatistický úrad SR upravil aj výšku prognózy hrubého domáceho produktu (HDP) na tento rok. Podľa nej naše hospodárstvo v tomto roku rastie tempom 4 % namiesto pôvodného predpokladu 3,8 %. Za nami zostala aj česká ekonomika, ktorá z dôvodu augustových záplav za to isté obdobie vykázala nárast len 1,5 %. Maďari nám síce šliapu na päty, ale ich rast (3,4 %) sa vonkoncom nemôže pochváliť našimi číslami. V prípade poľského HDP sa očakáva rast nepresahujúci úroveň 2 %.

Podľa výšky rastu HDP sme teda v regióne strednej Európy na špici pelotónu. Dokonca sme v raste predbehli Nemecko. Akoby by sme sa chceli vyrovnať niekdajším ázijským tigrom alebo doteraz nesplnenému želaniu z davoského mítingu WEF z konca minulého storočia, že v centrálnej Európe sú štáty, ktoré môžu byť, obrazne, ekonomickými tigrami. Je však naozaj sa z čoho radovať? Číslo 4,3 % je na prvý pohľad pekný výsledok. Rečou peňazí to znamená, že ekonomika za tretí kvartál vyprodukovala tovary a služby v hodnote 191,882 mld. Sk (v stálych cenách), resp. 277,653 mld. Sk (v bežných cenách). Poďme sa však pozrieť na to, čo sa dozvieme, ak rast HDP podrobíme „pitve“. Ako napísal v komentári Viliam Pätoprstý, analytik UniBanky: „Odhliadnuc od vysokého rastu, viac napovie jeho štruktúra.“

Rast ekonomiky Slovenska bol aj v predposlednom kvartáli tohto roka ťahaný predovšetkým konečnou spotrebou domácnosti. Tá tvorila viac ako 51 % celkového HDP za toto obdobie. Spotreba domácnosti je taká silná, že keby ostatné zložky HDP zostali na tej iste úrovni ako minulý rok (nevykázali by žiadny rast), HDP by v treťom kvartáli stúpol o 3,06 %, uvádza analytik Poštovej banky Michal Džačovský. Aj v takom prípade by sme predbehli Poľsko a Česko. Istým príjemným prekvapením je zníženie rastu spotreby štátu a verejného sektora, ktorý tvorí ďalšiu podstatnú zložku HDP. V sledovanom období tvorila táto spotreba takmer 20 % HDP. Analytici však očakávajú, že spotreba vlády sa môže presunúť do záverečného kvartálu tohto roka, v ktorom sa inak očakávalo jeho spomalenie.

V skratke by sme mohli povedať, že hoci štruktúra HDP sa veľmi pomaly zlepšuje, zostáva stále nie veľmi priaznivou. Dôvodom je konečná spotreba (obyvateľstva), ktorá tvorí podstatnú časť HDP. Navyše táto spotreba bola financovaná rastom miezd, ktoré nezodpovedali prírastkom produktivity práce. To podľa Pätoprstého vytvára priestor pre nárast inflácie z iných dôvodov ako administratívnych úprav.

K zlepšeniu štruktúry by mohlo dôjsť už v budúcom roku, keď sa očakáva dosah reštriktívnych opatrení vlády, ktoré sú naplánované aj v schválenom rozpočte na budúci rok.

Národná rada SR po dvoch dňoch rozpravy v stredu schválila rozpočet na rok 2003. Z predložených pozmeňujúcich návrhov parlament neschválil žiadny od opozičných poslancov. Ak sa podarí naplniť literu zákona, tak na sklonku budúceho roka vláda vykáže záporné hospodárenie vo výške 56,89 mld. Sk. Na porovnanie je však dôležitejší deficit vo vzťahu k reálnej ekonomickej situácii. Deficit rozpočtu k HDP by mal byť „baťovských“ 4,92 %. Výdavky sú naplánované na 291,437 mld. a príjmy na 235,4 mld. Sk.

Schválený rozpočet si vyslúžil z radov opozície, ale aj koalície množstvo poznámok a prívlastkov. Najväčšiu spokojnosť vyjadril premiér Mikuláš Dzurinda. „Som veľmi spokojný a myslím si, že vicepremiér a minister financií si zaslúži veľké uznanie za spôsob, akým pristúpil k úprave pôvodného návrhu zákona o štátnom rozpočte ešte z minulého volebného obdobia,“ uviedol bezprostredne po schválení zákona. Premiér zašiel vo svojich úvahách ešte ďalej, keď pokračoval: „Je dobré, že Slovensko má rozpočet včas a svojím deficitom sa tak dostáva do prijateľných sfér, keďže sa v období do roku 2006 chce uchádzať o členstvo v Európskej menovej únii.“

Tiež guvernér centrálnej banky Marián Jusko vyjadril spokojnosť s hlasovaním parlamentu. „Redukcia schodku je krok správnym smerom a v každom prípade to posilňuje makroekonomickú stabilitu,“ uviedol Jusko.

Proti rozpočtu mali najviac pripomienok, samozrejme, opoziční poslanci. Okrem iného mu vyčítali, že nerieši kľúčové problémy ekonomiky ani občanov SR, nevytvára predpoklady pre trvalo udržateľný ekonomický rozvoj, prispieva k ďalšiemu prehlbovaniu regionálnych disparít. To sú formulácie z rozpravy od podpredsedu Smeru M. Murgaša.

Výčitky k návrhu rozpočtu smerovali aj od priemyselníkov. Predseda Slovenskej a priemyselnej komory Peter Mihók ešte pred začiatkom rozpravy povedal, že rozpočet je „filozoficky nevyrovnaný“, keď reštrikcie sú nedostatočne kompenzované zakladaním rozvojových programov.

O tom, ako rozpočet skutočne bude pôsobiť na reálnu ekonomiku a kto mal pravdu, sa na vlastnej koži presvedčíme už na budúci rok.

Marcel Laznia