Korupcia, čo s ňou?

Je pre mňa cťou, že ste ma pozvali na rokovanie Neformálneho ekonomického fóra - Hospodárskeho klubu, ktorý už desať rokov, aj vďaka excelentným osobnostiam európskeho a svetového biznisu, má prestížne postavenie. Zachytáva hospodárske i spoločenské dianie u nás doma, v Európe i vo svete. Som úprimne rád, že som dnes medzi vami.

Dnešná pracovná téma o korupcii nie je pre mňa vôbec ľahká. Napriek tomu sa pokúsim definovať z nej niekoľko východísk. Keď som nastúpil do funkcie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, masmédiá charakterizovali tento rezort ako škandálmi najviac postihnutý. Dodnes denne pociťujem dozvuky rôznych predvolebných mediálnych káuz, či už tendra na ľahké motorové jednotky alebo udeľovanie licencií atď. Negatívny postoj verejnej mienky ku korupcii sa začal stupňovať najmä začiatkom októbra, keď Európska komisia vo svojej správe vyjadrila „vážne znepokojenie“ z korupcie na Slovensku. Napriek tomu si myslím, že situáciu netreba natoľko dramatizovať. Transformujúce sa krajiny musia v rovnakom čase zároveň čeliť akútnym problémom, ale musia

mať odvahu

pozerať sa do budúcnosti. A k tej odvahe patria aj priority, ktoré pre našu vládu vyplývajú z programového vyhlásenia. Kladú si za cieľ vo všetkých rezortoch znížiť korupciu, zefektívniť využívanie zdrojov z fondov Európskej únie a dokončiť potrebné reformy v hospodárstve krajiny.

V rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií medzi priority patrí: vytvoriť priestor na konkurenciu v železničnej doprave, liberalizovať poštový trh, podporiť proces internetizácie Slovenska a liberalizovať telekomunikačné služby. Riadenie takého rozsiahleho rezortu je pre mňa osobnou výzvou. Po štyroch rokoch by som rád ukázal voličom dobré výsledky. Napríklad aj v budovaní diaľnic, kde predpokladám, že zapojíme do výstavby aj súkromné investície tak, ako je to bežné v každej ekonomicky a politicky vyspelej krajine. Nielen na udržanie súčasného tempa, ale aj na jeho zvýšenie. Aktívne by som chcel vstúpiť tiež do rozvoja leteckej prepravy, do kombinovanej dopravy, ale aj do informačných systémov a podobne. Okolo týchto zámerov a úloh sa točí

nemalý kapitál,

teda aj množstvo možných podozrení na korupciu. Korupciu však možno chápať ako filozofický fenomén, týka sa nielen etiky jednotlivca, ale jej široké spektrum zasahuje aj do politiky ako takej. Nechcem zjednodušovať problém, ale uvediem dva pohľady na korupciu. Ktorýsi aforista povedal, že každý z nás je skorumpovateľný záleží len od výšky honorára, to je tá vtipnejšia stránka „morálky“. Realita je však v tom, že korupčné škandály boli vždy, len sa o nich verejne nehovorilo tak, ako dnes. Mojou úlohou je konať tak, aby korupcia v mojom rezorte nemala miesto, a tým nebude ani príležitosť o nej hovoriť. Ako však na to?

Minister musí vzhľadom na organizačnú štruktúru, keďže priamo riadi riaditeľov sekcií, vystupovať aj ako koordinátor, ale zároveň musí byť tiež schopným manažérom a uskutočňovateľom projektov. Popritom by mal byť aj úspešným politikom. Keby som nemal konkrétnu

predstavu o úlohách,

ktoré treba v rezorte uskutočniť, chod ministerstva by bol čisto len administratívny. Ak riadiace, rozhodovacie procesy nie sú jasne definované a existujú tzv. zóny alebo zdroje neistoty byrokratických inštitúcií a absentujú jasné kritériá, vzniká voľnosť interpretácie pri rozhodovaní a teda aj priestor na korupciu. Ja sa však usilujem pôsobiť ako dobrý manažér, a preto vo všetkých dôležitých krokoch presadzujem transparentnosť. Som presvedčený, že práve transparentnosť je najvýznamnejším protikorupčným prvkom. Presadzujem, že transparentnosť treba vniesť nielen do obsadzovania rozhodujúcich manažérskych postov, ale aj do štátnych zákaziek, do uverejňovania podmienok udeľovania licencií atď. Vládny program boja proti korupcii doteraz nebol zlý. Treba ho však lepšie naplniť. V minulom období sa pripravilo viacero systémových aj legislatívnych zmien, ktoré nie vždy boli reflektované v médiách. Pred nami je ešte

veľa práce,

a preto bude dobré, keď boj s korupciou bude pokračovať. Konkrétne v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií je o. i. otvorená otázka nezávislosti Telekomunikačného úradu. Do akej miery je tento úrad nezávislý, ak ho legislatívne riadi ministerstvo? Podobná otázka môže nastať aj v oblasti Slovenských telekomunikácií či Slovenských aerolínií. Štát je akcionárom v týchto spoločnostiach. Nuž a tieto otvorené otázky treba raz zodpovedať a jasne uzavrieť. Verím, že to bude naša vláda, ktorá nekorupčným - transparentným spôsobom potvrdí svoju schopnosť rozhodovať správne a dobre.

Pavol Prokopovič

minister MDPT SR

(Z poznámok pre diskusiu, v ktorej nemohol vystúpiť pre schôdzu NR SR)