Tretí najľudnatejší

Pribudne 75 miliónov ľudí

Pracovnou večerou sa včera v dánskej metropole Kodaň začal historický summit Európskej únie. Na rokovaní EÚ má prístupové rokovania uzavrieť desať kandidátskych krajín vrátane Slovenska. Rozšírenie bude najväčšie v histórii únie. EÚ sa 1. mája 2004 rozrastie z dnešných 15 na 25 členov a čo sa týka počtu obyvateľov, stane sa so 455-miliónovou populáciou tretím najľudnatejším celkom sveta po Číne a Indii. Rozšírenie podľa scenára tzv. veľkého tresku nemá obdobu v doterajšej histórii EÚ. Až doteraz únia prijala v jednom termíne najviac troch členov. V roku 2004 však do únie vstúpi 10 krajín, čo bude predstavovať 75 miliónov nových obyvateľov. Najväčšou novou členskou krajinou bude Poľsko s 39 miliónmi obyvateľov - stokrát viac ako Malta, najmenšia budúca nová členská krajina (390 000). Slovensko s 5,4 milióna obyvateľov patrí medzi väčšie kandidátske krajiny spomedzi desiatich. Menšie sú okrem Malty tri pobaltské štáty, Slovinsko a Cyprus, väčšie ČR, Poľsko a Maďarsko. Rozšírená EÚ sa bude vyznačovať veľkou ekonomickou nerovnováhou. Desať nových krajín vytvára spolu hrubý národný produkt asi 404 miliárd eur, čo je však len 4,6 % HDP súčasnej 15-člennej únie. Počet obyvateľov a rozloha EÚ sa rozšírením zvýšia o tretinu, HDP len o necelých 5 %. Priemerný HDP desiatich vstupujúcich krajín na obyvateľa predstavuje len 46 % únie. Z budúcich nových členov je najbohatší Cyprus, ktorý dosahuje dnes HDP na obyvateľa 80 % priemeru únie. Nasleduje Slovinsko a Malta, Slovensko je niekde na úrovni 49 %, najchudobnejšie je Poľsko so 40 %, Litva s 38 % a Lotyšsko s 33 %. Slovensku patrí neslávne prvé miesto v nezamestnanosti, spolu s Poľskom jej miera presahuje 18 %. Najlepšie sú na tom Slovinci s 5,7 %. Inflácia je najnižšia na Cypre a Malte, najvyššia v Maďarsku. Prijatím desiatich krajín v roku 2004 sa rozšírenie EÚ neskončí. Na dvere búcha Bulharsko a Rumunsko, ktoré chcú vstúpiť v roku 2007, kandidátom je aj Turecko. Práve kodanský summit by mohol priniesť termín začatia prístupových rokovaní s Ankarou.

V tieni peňazí

Význam historického rozšírenia o desať krajín ostane v tieni boja o peniaze, ktorý členské a kandidátske krajiny zvádzajú do poslednej chvíle. V hre je asi dvojmiliardová rezerva medzi ponukou dánskeho predsedníctva a finančným limitom EÚ na rozšírenie, stanoveným v roku 1999 v Berlíne. Kandidáti žiadajú využitie celej sumy (42,5 miliardy eur), členské štáty trvajú na tom, že limitom je dánska ponuka nižšia približne o 2,1 miliardy eur. Z Berlína i Paríža prišli v stredu jasné signály, že viac peňazí, ako navrhujú Dáni, Nemecko a Francúzsko neodsúhlasia. O celkovej sume na rozšírenie mali lídri EÚ rozhodnúť na včerajšej pracovnej večeri, počas ktorej sa mal tiež stanoviť aj termín začatia prístupových rokovaní s Tureckom. Po rokoch váhavých vyjadrení už EÚ nemôže odkladať riešenie prijatia Turecka medzi svojich členov, ktorému v roku 1999 priznala štatút kandidátskej krajiny.

„Bilaterálky“

Počas dnešného dňa okrem oficiálneho programu budú prebiehať aj bilaterálne rokovania EÚ s kandidátskymi krajinami, na ktorých sa budú vylaďovať posledné detaily konečnej dohody. Dánsko dúfa, že summit sa skončí dnes, je však pripravené vrcholnú schôdzku predĺžiť v prípade potreby aj cez víkend.

(TASR)