Dvere sú otvorené, čo ďalej?

V piatok sa skončili dôležité rokovania o podmienkach vstupu kandidátskych krajín do Európskej únie. Uzavreli sa sporné kapitoly, hoci nie všetci vyjednávači odchádzali z rokovania spokojní.

Kandidátske krajiny si od vstupu do EÚ sľubujú najmä zvýšenie prílevu zahraničných investícií a s tým súvisiace rýchlejšie napredovanie domácich ekonomík. Slovensko v tomto prípade nie je výnimkou.

Slovenskí analytici však varujú pred prehnaným optimizmom. Pozvánka SR do EÚ nemusí podľa nich automaticky znamenať zvýšený prílev investícií v nasledujúcom období. Do EÚ sa totiž dostane aj ďalších 9 kandidátov, čo bude viesť k zvýšenej konkurencii v boji o pritiahnutie zahraničného kapitálu. V globále však bude rozhodne pozitívne pôsobiť fakt, že vďaka vstupu do EÚ stúpne dôveryhodnosť jednotlivých kandidátov a zníži sa politické riziko pri investovaní. Kľúčovou úlohou pre Slovensko bude identifikovať a podporiť svoje potenciálne konkurenčné výhody. Podľa Ľudovíta Ódora, analytika SRA, by jednou z hlavných priorít vlády v tomto kontexte malo byť zatraktívnenie podnikateľského prostredia. „SR môže investorom ponúknuť lacnú pracovnú silu, ale to nebude stačiť,“ tvrdí Ľ. Ódor. Výraznou motiváciou by podľa neho mohlo byť zníženie daní a odvodov.

Pomocnú ruku by mala podať aj samotná únia, a to prostredníctvom predvstupovej pomoci. „Príklady niektorých krajín, ktoré sa stali členmi EÚ v 70. a 80. rokoch, hovoria o tom, že práve účelné využitie štrukturálnych fondov únie je jedným z rozhodujúcich aspektov v tempe približovania sa ekonomickej úrovni členských krajín,“ tvrdí Róbert Prega, analytik Tatra banky.

Hoci sa z radov poľnohospodárov ozývajú veľmi kritické hlasy, poukazujúce na nevýhodnosť vstupu, je nevyhnutné dodať, že Slovensko (a ani ostatné kandidátske krajiny) nemá inú možnosť. Zostať jediným kandidátom mimo únie by bolo horšie, ako prijať prísne podmienky. V prospech vstupu do EÚ vyznievajú aj silné obchodné vzťahy s členskými krajinami. „Snaha o začlenenie Slovenska do EÚ je logická, keďže únia je jeho najväčším obchodným partnerom,“ uviedol Marek Gábriš, analytik ČSOB. „Do únie smeruje viac ako 60 % slovenského exportu, a pokiaľ k tomu prirátame ešte ostatné kandidátske krajiny, dostaneme sa nad úroveň 70 %,“ dodal. Obchodné vzťahy by následne mali dostať ďalší impulz po zavedení eura. To by podľa analytikov mohlo byť aktuálne niekedy po roku 2007.

Čo sa týka reakcie finančných trhov na piatkový výsledok kodanského summitu, záver rokovaní nepriniesol pre obchodníkov žiadne väčšie prekvapenie. Odborná verejnosť pozitívny výsledok summitu v podstate očakávala. Treba však priznať, že v prípade stroskotania rozhovorov by bol dosah na trhy veľmi nepriaznivý. Vývoj kurzov stredoeurópskych mien oproti referenčnej mene euro by teda vzhľadom na viac-menej hladké uzavretie rokovaní už mal byť menej rozkolísaný, než tomu bolo v prechádzajúcom období.

Ivana Sedliaková