Máte chuť na plcha?

Ležiac na pohodlnom lôžku, dráždivé jedlá na dosah ruky, obkolesení sporo odetými mladými dámami a otrokmi, ktorí okamžite dolievali víno do vyprázdnených čiaš a podávali ďalší chod - tak sa pred 2000 rokmi stravovali rímski patricijovia. Všetko však bolo ešte oveľa horšie, tvrdí na základe najnovších prieskumov nemecká archeologička Gudrun Gerlachová. Kuchári 21. storočia by sa ocitli v šoku, keby poznali dopodrobna exotické kombinácie rímskych jedál a dekadentné stravovacie zvyklosti starých Rimanov. Na ich jedálnom lístku sa ocitali plchy plnené makom, králiky obalené v mede, do chrumkava upečené drozdy, labute, sovy a orly skalné. Nebolo to tak však vždy. Na začiatku Rímskej ríše bola najčastejším jedlom kaša z múky a vody, ochutená napríklad medom. Z bojových výprav si Rimania priniesli so sebou rôzne exotické potraviny, napríklad korenie z Indie, ale aj nové druhy úžitkových rastlín, napríklad broskyňové stromčeky z Perzie. Starí Rimania nepoznali príbor a jedli zásadne prstami. V starorímskom poľnohospodárstve vládla určitá deľba práce - v Toskánsku sa chovali ošípané, v Holandsku existovali rozsiahle hydinové farmy, obilie sa dovážalo zo Sicílie a z Egypta, v antických závodoch na spracovanie rýb nakladali robotníci do amfor sardinky a mäso z tuniakov. Vrchol dosiahla rímska kuchyňa v 3. storočí n. l. V malých a dusných kuchyniach sa pripravovali pávie jazýčky a ťavie päty a na dekoráciu sa používali perá z papagájov.