Zodpovedný za krach

„Súčasný zákon je postavený tak, že slovenská ekonomika môže padnúť na rozhodnutiach šiestich ľudí, ktorí tvoria Regulačnú radu. Bez toho, žeby bolo možné sa proti jej rozhodnutiam odvolať alebo získať transparentné postupy, ako sa k nim títo šiesti dopracovali. Dokonca Regulačná rada ani nenesie žiadnu zodpovednosť za dosahy svojich rozhodnutí na život radových obyvateľov či na podmienky podnikateľskej sféry,“ zdôraznil generálny riaditeľ Železiarne Podbrezová Vladimír Soták. Preto treba - podľa neho - zákon urýchlene novelizovať. Za to, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a jeho Regulačná rada je na Slovensku v pozícii, ktorá je doslova svetovým unikátom, sú zodpovední najmä poslanci NR SR. Keďže mnohí z tých terajších boli pri schvaľovaní zákona o ÚRSO v minulom volebnom období, mali by mať odvahu niesť zodpovednosť za dôsledky, aké skokové zvýšenie cien prinesie. V. Soták dodal, že okrem poslancov NR SR má nemalú vinu na zlom zákone aj bývalá vláda, lebo pre privatizáciu energetiky urýchlila prijatie zákona o ÚRSO bez dostatočného priestoru na jeho pripomienkovanie. Aj keď AZZZ doslova v rekordnom čase pripomienky k súčasnému zákonu o ÚRSO predložila, neboli akceptované. ÚRSO vo zvýšení cien energií má zohľadniť oprávnené náklady a primeraný zisk podnikateľských subjektov v regulovaných odvetviach. No zástupcovia AZZZ sa ani počas rokovaní s predstaviteľmi ÚRSO nedozvedeli, akú výšku má primeraný zisk. V. Soták však k tejto téme dodal: „V hutníctve je všade vo svete zisk firiem okolo 4 %, iba v obdobiach, keď nastáva boom odbytu výrobkov z ocele, dosahuje zisk okolo 7 %. Ak teda budú mať niektoré energetické podniky v cenách zakalkulovaný zisk údajne 14 a viac percent, tak každému je jasné, že sa naň poskladajú spotrebitelia.“ Hoci predstavitelia AZZZ nespochybňujú potrebu zreálnenia cien energií, zásadné námietky majú k radikálnym zvýšeniam, o ktorých rozhodol ÚRSO. Pri započítaní systémových poplatkov za prenos a rozvod energií a po spriemerovaní cenového nárastu s ohľadom na odberateľské kategórie a ďalšie faktory AZZZ predpokladá celkový dosah zvýšenia cien energií až vo výške 16 mld. Sk! Z toho o 11 mld. Sk

zaplatia viac

spotrebitelia elektrickej energie a o 5 mld. Sk viac spotrebitelia plynu. Podľa odhadov Zväzu hutníctva a ťažobného priemyslu a geológie napríklad schválené zvýšenie cien energií prinesie jeho členom v budúcom roku zvýšenie nákladov o 1,8 mld. Sk. Skokový rast energií si podľa výsledkov dotazníkového prieskumu vyžiada odstavenie alebo obmedzenie viacerých výrob, zastavenie rozbehnutých investícií, čiže ďalší rast nezamestnanosti. Výsledný efekt prudkého zdvihnutia cien energií nepomôže podľa AZZZ ani príprave SR na vstup do otvoreného konkurenčného prostredia EÚ, ale naopak ho oslabí. Zníženie konkurencieschopnosti produkcie slovenských firiem na zahraničných trhoch sa následne negatívne podpíše pod rast deficitu zahraničného obchodu. Vzhľadom na uvedené fakty AZZZ bude na dnešnom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody požadovať postupné dávkovanie zvyšovania

cien energií

a posunutie účinnosti rozhodnutí ÚRSO o zvýšení maximálnych cien z januára na júl budúceho roka. Zároveň AZZZ predloží na rokovanie tripartity aj návrh novely zákona o ÚRSO. Jej znenie už jeho autori odoslali aj všetkým poslaneckým klubom v NR SR. Cieľom novely je vytvoriť možnosť proti rozhodnutiu ÚRSO sa odvolať. Podobne, ako je to napríklad v susednej Českej republike. Tam sa systém cenotvorby v regulovaných odvetviach riadi zákonom o cenách. V prvom kole je možné odvolanie sa proti samotnému regulačnému úradu a v druhom aj proti Českej energetickej inšpekcii a na rozhodnutia o cenách sa vzťahuje aj Občiansky súdny poriadok. Ďalej sa v novele navrhuje, aby aj AZZZ mohla do Regulačnej rady dosadiť svojho zástupcu a aby združenia zastupujúce spotrebiteľov mohli včas pripomienkovať rozhodnutia ÚRSO. Zmenu oproti súčasnému stavu predstavujú aj návrhy v novele na to, aby úrad vypracúval tzv.

dosahové štúdie

svojich krokov, čo je opäť samozrejmosťou vo väčšine krajín, kde funguje regulačný úrad. Mimochodom, viacerí odborníci sa tiež pýtajú, prečo ÚRSO pred vydaním svojich rozhodnutí nevydal všeobecne záväzný právny predpis o postupe pri regulácii cien v sieťových odvetviach a pri určovaní rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku? Pritom ustanovenie paragrafu 12 ods. 4 zákona číslo 276 z roku 2001 mu túto povinnosť ukladá.

Zdena Rabayová