Zbavme sa politických chýb

Exportno-importná banka sa môže otriasť v základoch

Tab.

Podiel podpory Eximbanky k celkovému vývozu krajiny

Krajina Exportno-importná banka Podiel (v %)

USA US EXIMBANK 2,0

Švajčiarsko Switzerland´s EGR 5,9

ČR EGAP 6,3

Rakúsko OKB Rakúsko 7,0

Maďarsko MEHIB Maďarsko 1,6

Slovensko Eximbanka SR 6,0

Zdroj: MH SR

Po 1. januári 2003 bude konkurencieschopnosť ekonomiky Slovenska ešte viac ohrozená. Hrozí, že deficit zahraničného obchodu prekročí vlaňajšiu stomiliardovú „sekeru“. Podniky budú musieť kalkulovať s drahšími (najmä energetickými) vstupmi a zrejme i so stále silnou korunou. Vo vyspelom svete si štát nepúšťa úplne z rúk páky, ktorými môže podnikateľskej sfére účinne pomôcť. Na mysli máme exportno-importnú banku. V ČR funguje EGAP desať rokov v stabilnej zostave a pri dlhodobo koncipovaných pravidlách hry sa stala predĺženou rukou českej vlády pri plnení jej hospodárskej politiky a takto aj efektívnym spoluhráčom českej podnikateľskej sféry. U nás v týchto dňoch počuť signály o možnej „reštrukturalizácii“ pomerov v Eximbanke SR, ktorej sa za uplynulé obdobie podarilo ako-tak dostať na optimálnu hladinu. Podľa informácii Hd by totiž v krátkom čase malo odísť z Eximbanky SR celé vrcholové vedenie. Hoci ide o výsostne odbornú inštitúciu. A napriek tomu, že v súvislosti so Slovenskými elektrárňami počujeme od najvyšších predstaviteľov súčasnej koalície, že sa chce vyvarovať chýb z minulosti a politické nominácie sú odsúdené na zánik. Súčasný kredit tejto banky vo finančnom svete dáva predpoklady, aby si vo svojom mene mohla požičať efektívne peniaze v rozsahu ďalších 7 až 10 mld. Sk. Podpora slovenskému exportu by mohla byť evidentnejšia a pre podnikateľov citeľnejšia ako doteraz. Vynára sa otázka, ako na prípadné politicky motivované zmeny vo vedení Eximbanky SR budú reagovať banky, od ktorých by sme mohli potrebné zdroje získať. Bankový svet je veľmi konzervatívny a na prípadné avantúry reaguje mimoriadne citlivo. Zvlášť, ak doteraz prostredníctvom svojich bankových a poisťovacích činností Eximbanka SR v roku 2001 podporila export v celkovom rozsahu 36,4 mld. Sk. Je to medziročný nárast o 13 mld. Sk, resp. takmer 6 % z celkového exportu SR, ktorý predstavoval 610 mld. Sk. Porovnateľné inštitúcie vo svete sa pohybujú od 2 % do 7 %. Vytvorili sa predpoklady, že po definitívnom uzavretí roku 2002 dosiahne celkový objem exportu pomocou Eximbanky SR 42 mld. Sk. V najťažších chvíľach, keď sa komerčné banky zdráhali vstúpiť do neistých finančných transakcií, pomohla Eximbanka SR napr. VSS Košice, Mincovni Kremnica a pod. Išla do podobných projektov aj s tým rizikom, že niečo stopercentne nevyjde, že bude musieť vytvárať rezervy a opravné položky. Na financovanie svojich obchodných aktivít využívala európske zdroje v eurách, s ktorými sa v rozpočte na rok 2002 neuvažovalo. Cudzie zdroje sa použili výlučne na financovanie úverov klientom v cudzej mene. Eximbanka SR podporila projekty, do ktorých by komerčné banky nešli. Spomeňme financovanie výstavby lodí v komárňanských lodeniciach - už aj bez štátnej garancie. Dobré body získala aj za zaistenie projektu výstavby elektrárne Shen Tou v Číne v sume 98,15 mil. Sk. Porada ekonomických ministrov odporučila na budúci rok zvýšiť objem exportných úverov poskytnutých Eximbankou na 50 mld. Sk. Podľa predbežného návrhu Eximbanka SR očakávala celkovú podporu exportu v roku 2003 v objeme 42,41 mld. Sk. Postupne však v bankovníctve zrejme zmiznú podobné inštitúcie operujúce doteraz len v stredoeurópskom priestore na úkor veľkých globálnych hráčov. V horizonte 5 až 8 rokov tu bude dominantný nemecký Hermes, francúzsky CCOFACE alebo anglické ECGD.

Po začlenení SR do Európskej únie (EÚ) už totiž dnešný export nebude exportom, ale pohybom tovaru na domácom, t. j. európskom trhu. A už dnes 60 % slovenského vývozu má svojho adresáta v krajinách únie. Po našom začlenení do únie budeme hovoriť o exporte v prípade obchodných vzťahov Európy s Áziou, USA a pod. Integrácia preto sama zmodifikuje poslanie exportno-importnej banky na nastávajúce obdobie. Európske zákonodarstvo hovorí, že krátkodobé komerčné aktivity nemôže vyvíjať štát či štátna finančná inštitúcia. Aj v rámci Eximbanky SR stojíme teda pred privatizáciou niektorých jej komerčných činností. Napr. krátkodobé (do jedného roka) komerčné poistenie vývozu si slovenská firma podľa legislatívy EÚ nebude môcť nechať poistiť v štátnej inštitúcii, ale podobné transakcie musia byť plne v kompetencii komerčných bánk či poisťovní. V spolupráci s Ministerstvom financií (MF) SR sa preto už začalo hovoriť o vzniku takejto privátnej dcérskej spoločnosti Eximbanky SR.

Tibor Bucha

.