Človek chce byť aj šťastný

Nazdávam sa, že najväčším šťastím je zdravie a produktívny život v spoločenstve tých, čo ho majú radi. Šťastím je aj život v zmysle tvorivej, užitočnej práce. Rovnako je šťastím pochopenie blízkych a spolupracovníkov, i úzkeho kruhu rodiny, ak ide vskutku o veľkú vec, nielen úzkoprsé sebecké záujmy. Skutočné šťastie preto nemôže byť osihotené, súkromné ani prísne naprogramované. Šťastie spočíva v tvorbe vecí či duchovných hodnôt, vzťahov, ktoré človeka prežijú. Je to moje chápanie šťastia. V naznačenom zmysle práve na pôde I. D. C pred desiatimi rokmi vstupujem do šťastného obdobia osobného i pracovného. Vidím minulosť a dnešok v znamení budúcnosti.

Nevyhnem sa retrospektíve, ktorá ma v tieto dni stále sprevádza. Niet času na pochybnosti, na váhanie, nerozhodnosť. Ide o veľa. O prosperitu fabriky, o prácu, o ľudí. Všetko okolo naberá obrátky, celé okolie sa pomení, trh nadobúda pre nás nepoznané podoby. Primálo času ostáva na osobný život, na hľadanie krásna či vytváranie osobnej pohody.

Prichádza to nečakane!

Strácame trhy, naše predsavzatia sú ohrozené. Predaj klesá a hrozí kolaps. Má zmysel sa v takej situácii vyhovárať na zložitosti trhu? Aká je to zodpovednosť voči zamestnancom? Kam uniká naše šťastie?

V jednom čase sa postretajú konfrontácie zložitej reality, povinnosti i túžby. Nastupuje zodpovednosť. Žiada sa pevná vôľa, maratónska vytrvalosť. Iba v takom kontexte má zmysel pripomínať si dávne rozhovory, sľuby, predsavzatia spred mnohých rokov. Sľuby spoločníkov či sľub najzaväzujúcejší, sľub manželský. Pretože šťastím je nielen práca, k šťastiu patrí predovšetkým láska, rodina, priatelia a dobrý vzťah k ľuďom.

Nastupuje nová generácia manažérov. Mnohí bez praxe, prípadne s malými skúsenosťami, ale s vedomosťami, dobrou teoretickou prípravou, odhodlaní niečo dokázať. Trh sa stáva výzvou, priestorom na dokazovanie toho, čo vieme, čomu sa môžeme priučiť. Rovnako tí, čo sú vo vrcholovom vedení I. D. C., sa musia učiť a vkladať sa do celkového diania so znalosťami bez ohľadu na svoje osobné túžby.

Akcelerácia okolia prebúdza tvorivé sily vo vnútri I. D. C., dochádza k systémovým prerodom. V zápase o prežitie I. D. C. nadobúda nové podoby. Získava vyšší kredit, stáva sa akciovou spoločnosťou holdingového typu. Vstupuje do zahraničných kontaktov, vytvára zahraničné afilácie, usiluje sa o väčší podiel na trhu. I. D. C. je výbojnejšie na zahraničných trhoch. Vytyčuje si novú podnikateľskú víziu: „Staneme sa stredoeurópskym holdingom zaoberajúcim sa podnikaním v potravinárstve s imidžom zdraviu prospešných výrobkov.“ Táto vízia je základom novej podnikateľskej stratégie a konkrétnych cieľov.

Je šťastím uchytiť sa v profesii a dosahovať vynikajúce výkony? Je šťastím istota, že I. D. C. je silné, korektné, založené na etických princípoch? Je šťastím, že má spoľahlivých manažérov, či skutočnosť, že dobrý zamestnanec neostane bez práce, že jeho rodina neostane bez chleba?

Šťastie však praje iba tým, čo rešpektujú spoločné hodnoty, vytvárajú výnimočnú podnikovú kultúru, čo pre šťastie veľa urobia, tým, ktorí vskutku chcú byť šťastnými. Presviedčam sa, že i na pochopenie okamihu, ktorý neskôr označíme za šťastný, musí byť človek pripravený a poctivý k sebe samému. Šťastie (o tom som do hĺbky duše presvedčený) nemožno dosiahnuť cez falošnosť, neúprimnosť, egoizmus. To platí pre každého, pre robotníka i pre najvyššieho manažéra, kohokoľvek, kto sa na spoločnom úsilí podieľa.

Vari každý sníva o šťastí. Osobitným šťastím je stretnúť krásnych ľudí, stretnúť nadšencov a inovátorov, projektantov budúcnosti. Je úžasné vidieť pri práci vynikajúcich technikov a robotníkov. Je výnimočné, ak sú tieto schopnosti a zanietenosť v zladenom celku. A práve výnimočnosť v neobyčajne zložitom prostredí našej i zahraničnej ekonomiky sa čoraz častejšie pripisuje I. D.

Prof. Kassay, DrSc.

predseda dozornej rady

I. D. C.