Ide o efektívnosť

Komentuje Vladimír Turanský

Európska komisia nemá jasný protikorupčný rámec. Dá sa to ilustrovať skutočnosťou že dohovory, týkajúce sa boja proti korupcii, pripravené Európskou úniou, neboli akceptované samotnými členskými štátmi. Na druhej strane korupcia je jednou z najväčších starostí EÚ vo vzťahu ku kandidátskym krajinám. Za tejto situácie vzniká riziko, že do únie prijmú štáty s rozšírenou korupciou a spoločenstvo si s týmto fenoménom ťažko poradí. Ide o tému, ktorá úzko súvisí aj s rozdeľovaním fondov únie. Už v súčasnosti nie je európske spoločenstvo schopné dôsledne kontrolovať rozdeľovanie finančných prostriedkov v už existujúcich členských štátoch. Po rozšírení bude z tohto ešte vážnejší problém. To zrejme poskytne ďalšiu „muníciu“ tým, pre ktorých je rozširovanie únie tŕňom v oku. Nepochybne to využijú v antipropagande pred vstupovým referendom v rokoch 2003 až 2004. Uvedomujú si, že medzinárodné spoločenstvo až tak nemotivuje svoje členské štáty v boji proti korupcii, a tak hrozí riziko, že v krajinách, ktoré s ňou majú vážne problémy, napokon klesne záujem niečo zásadné s tým urobiť.

To sa týka aj Slovenska. Naša krajina je vnímaná a charakterizovaná ako tolerantná ku korupcii, hoci máme plné ústa boja proti nej. Nič na tom nezmení ani prípadný protest voči takémuto tvrdeniu a výpočet, čo všetko sa už urobilo. Podstatná je totiž úspešnosť implementácie protikorupčných stratégií. A tá je taká, aká je. Protikorupčná politika musí mať oporu v silnom občianskom sektore a nezávislom monitoringu. Ak hovoríme o korupcii, nemožno ostávať v polohe „to oni“, ale začať treba od seba. Ťahúňom by mala byť vláda a parlament, no s väčšou dávkou ochoty a efektívnej iniciatívy.