Život je už raz taký...

Aj to sa stáva - manželstvo sa z prvých chvíľ lásky a obetí každého z tej dvojice, čo doň vstupuje, mení časom na všednú sivosť, na dni bez prekvapenia, na nutné či povinné služby jedného druhému. Tak sa mení často raj na peklo ... Toto je v podstate aj problém, ktorý sa čitateľovi, hľadajúcemu paralelu svojho rokmi ošumelého manželského života, snaží priblížiť Steva Casati Modignani ( pod týmto pseudonymom sa skrýva dvojica uznávaných talianskych novinárov Bice Cairati a Nullo Cantaroni) v úspešnom románe Vanilka a čokoláda (IKAR, preklad Terézia Gašparíková). Vanilka a čokoláda sú vlastne vyjadrením kontrastu farieb, kontrastu vôní, čo sa vlastne k sebe tak vynikajúco hodia. Tieto dve - nie celkom navzájom si odporujúce farby a vône - predstavujú aj dva rozporné póly manželstva, z ktorého uteká Penelope, aby si zrekapitulovala svoje postavenie v rodine, s novinárom Andreom. V románe sa prelieva súčasnosť so spomienkami na detstvo oboch hlavných hrdinov, objavujú sa obrazy zabudnutej i nezabudnuteľnej minulosti, ale aj mozaika toho, čo sa časom menilo na všednosť. Znie to paradoxne, ale nenáročný a veľmi čítavý jazyk románu akoby tomu, kto sa odhodlá otvoriť ho na prvej strane, ponúka nie historku zo slnečného juhu, ale akoby obraz z jeho vlastnej kuchyne, obývačky či spálne, možno aj obraz jeho manželstva, jeho rodiny a nenápadne ho núti zamyslieť sa nad tým, či je tu skutočne všetko tak, ako by mohlo byť, keby...

(rhk)