|
|||||||||||||||||
Utorok 17.Decembra 2002 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Až pri priamej konfrontáciiKeď ma zavolal Peter Kasalovský, že na klubovom mítingu sa bude hovoriť o otázkach etiky, morálky podnikateľského prostredia, tak najprv som tomu nechcel veriť, že taká téma by už mohla byť na pretrase. To ako pri dobytí Berlína, keby niekto bol tým obyvateľom ponúkal, aké záclony si majú dať. Takže najprv niekoľko slov o tej našej morálke. Rozdiel medzi morálkou a zákonmi je asi v tom, že morálka je, obrazne a de facto, viac ako zákony, ale nie automaticky. My sme sa však dodnes nedostali ešte ani do prvej fázy, keď treba poupratovať ruiny, ktoré stoja pred nami, a stonáme ako to nejde, a teda len vnímame, že sa nedodržujú zákony. Napriek tomu si myslím, že myšlienka dať priestor tejto otázke, aj keď svojím spôsobom možno ešte nie v tom správnom čase, je zrejme namieste a správna. Vedie ma k tomu nedávna skúsenosť. Dôležitosť dodržiavania zákonnosti si človek uvedomí až vtedy, keď sa dostane do priamej konfrontácie s ňou. Mal som úlohu zúčastniť sa na rokovaní investičného výboru Konsolidačnej, a. s., v ktorej sa sústredili úvery za vyše sto miliárd korún. Chcel som vedieť, čo v tom balíku vlastne je. Bol tam aj predstaviteľ zo zahraničia pán Lisakovský a predložil desať prípadov úverových zmlúv. Dopredu ma ubezpečil, že keď z tých desať vyberiem štyri, tak určite z tých štyroch dve budú hnojom. A skutočne, tak to aj bolo. V tejto etape, v ktorej sa nachádzame, boj o dodržiavania zákonnosti by sa mal stať prioritou. V poslednom období sme sa s Petrom Mihókom a s ďalšími snažili vytvoriť jeden front, ktorý by vlastne utvoril určitý tlak na úpravu zákonov, veď, keď sa ich za dva-tri roky prijme tristo, nemôžeme sa diviť, že niektoré sú z nich spotvorené. Ale v tejto etape, keď sme robili analýzu, vybrali sme tie najkrikľavejšie, a to je dvadsaťštyri plus ďalšie štyri nové zákony. Len ma mrzí, že zámer dať dokopy tímy z podnikateľov nevyšiel. Zostalo len osem spravodlivých, ktorí sa do nich pustili. Čiže, vyzerá to tak, že viac rozprávame ako konáme a do súbojov trebárs v záujme optimalizácie našich zákonov sa nám veľmi nechce. Treba však jasne povedať, čo je na tom-ktorom zákone zlé, definovať problém a potom vybojovať jeho zmenu. Chcem preto vyzvať túto komunitu, aby sme nezostávali len pozorovateľmi, ale v prvom rade sa pokúsili definovať problémy, ktoré nás tlačia. Netreba každý deň predsa zakladať dve nové podnikateľské organizácie. P. Kollárik zo Siemensu to nedávno výstižne vyjadril. Koľko my máme podnikateľských organizácií! A skôr, ako si urobíme poriadok v jednej organizácii, tak založíme novú. A všetky tie organizácie platíme, a pritom nemáme na zaplatenie expertov, ktorí nám urobia analýzy. Nebolo by správne, aby sme skĺzavali z princípu do situácie, že za všetko sú zodpovedné vlády. Sami si skutočne vytvárame stav, keď nefunguje právo, a pokiaľ sa nezomkneme a nevytvoríme predpoklady, aby sa veci nazývali pravým menom, a nebudeme vylučovať spomedzi nás ľudí, ktorí k nám nepatria, tak sa nepohneme z miesta. Politici nám v posledných voľbách ukázali, že delenie nikam nevedia. Úspech majú tí, ktorí sa spájajú, inej cesty asi niet. Čiže, v prvom rade zákonnosť a potom sa dostaneme k morálke a k etike. Jozef Uhrík predseda predstavenstva VW Slovakia (Z myšlienok vyslovených na 142. mítingu Hospodárskeho klubu, ktorý sa konal 10. decembra 2002.) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |