Priestor na nižšie sadzby

Európska centrálna banka na svojom poslednom zasadaní začiatkom decembra znížila kľúčové úrokové sadzby, až keď sa hlasy, volajúce po tomto kroku, ozývali čoraz hlasnejšie. Ako dovtedy tvrdili poprední predstavitelia ECB, primárnou úlohou banky nie je podpora hospodárskeho rastu v eurozóne, ale stlačiť mieru inflácie pod stanovený strop dvoch percent. Európska centrálna banka totiž dlho odolávala tlaku odbornej verejnosti, keď nenasledovala príklad americkej centrálnej banky FED, ktorá sa prostredníctvom znižovania kľúčových úrokových sadzieb na štyridsaťročné minimá snažila podporiť pomalé oživenie

domácej ekonomiky. Nakoniec však ECB 5. decembra konečne povolila, keď jej do kariet zahrala aj správa o priaznivejšom vývoji miery inflácie v eurozóne, než sa pôvodne očakávalo a pristúpila k zníženiu kľúčových sadzieb o 50 bázických bodov na 2,75 percenta.

S ohľadom na predošlú zarytosť popredných činiteľov ECB ponechať sadzby nezmenené, pôsobia ich najnovšie vyhlásenia priam paradoxne. Od spomínaného dňa sa totiž stále množia vyhlásenia o priestore, ktorým centrálna banka disponuje v prípade potreby ďalšieho znižovania. Do rastúceho radu činiteľov ECB naznačujúcich ďalšie možné zníženie kľúčových úrokových sadzieb sa včera zaradil aj prezident nemeckej Bundesbanky a člen vedenia Európskej centrálnej banky Ernst Welteke. Na pravidelnej výročnej konferencii nemeckej centrálnej banky Welteke konštatoval, že relatívne stabilná úroveň cien a straty akcií na nemeckom kapitálovom trhu, ktoré sú nižšie než na iných svetových burzách, ponechávajú monetárnej politike ECB dostatok priestoru na manévrovanie. E. Welteke však odmietol bližšie komentovať momentálnu inklináciu centrálnej banky či už v prospech alebo neprospech ďalšieho zníženia kľúčových sadzieb. Jeho stanovisko však nie je výnimočné, keď v priebehu víkendu aj prezident Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg informoval, že v prípade vypuknutia vojny medzi Irakom a Spojenými štátmi môže byť banka nútená využiť zbrane monetárnej politiky.

Podľa posledných analýz je totiž možný militantný konflikt v Perzskom zálive pre hospodársky rast v eurozóne mimoriadne nepriaznivý. Prudký rast cien ropy by totiž mohol dodatočne poškodiť už i tak fragilnú spotrebiteľskú dôveru a uvrhnúť región Európskej menovej únie do recesie. Slabé oživenie dokumentuje aj nízky hospodársky rast v najväčšej ekonomike eurozóny Nemecku, kde by mal v tomto roku podľa E. Weltekeho dosiahnuť 0, najviac však chudobných 0,5 percenta.

Peter Machala