Medzerami k vojne

Opozícia sa ešte nedohodla

Britskí zbrojní experti objavili v správe o zbrojnom programe a vojenskom arzenáli Iraku medzery, ktoré by mohli byť podľa vládnych kruhov v Londýne dôvodom na vojenský útok. Podľa včerajšieho vydania denníka Financial Times je britská vláda „veľmi sklamanᓠdoterajšími výsledkami analýzy. V správe s rozsahom asi 12 000 strán a stoviek megabajtov dát na CD-ROM, ktorú Bagdad odovzdal 8. decembra inšpektorom OSN, chýbajú podľa Londýna zmienky o viacerých zbrojných programoch.

Saddám Husajn „premeškal dôležitú šancu“, cituje denník vysokopostaveného vládneho úradníka. Podľa tohto zdroja Bagdad ignoroval aj v septembri zverejnenú správu britskej vlády o svojom zbrojnom arzenáli. Úrad britského premiéra vyhlásil, že sa čaká na úplný záver analýzy dokumentov. Zatiaľ nie je známe, kedy sa analýza skončí. Aj zo zdrojov OSN prenikli v minulých dňoch informácie, že iracká správa je neúplná. USA vopred avizovali, že neúplnú správu budú chápať ako porušenie rezolúcie BR OSN číslo 1441 z 8. novembra, čo bude dôvodom na vojenský úder. Úplné znenie irackej správy dostalo minulý týždeň iba päť stálych členov BR OSN, teda USA, Británia, Čína, Rusko a Francúzsko.

Najmenej päť tímov inšpektorov OSN vykonalo včera kontroly irackých vojenských zariadení po tom, čo v nedeľu dostali ľudské i materiálne posily. Jedna skupina expertov v chemickej továrni v priemyselnom komplexe al-Tadži, 20 km severne od Bagdadu, zisťovala, či zariadenie nevyrába látky na výrobu chemických zbraní. Zbrojní inšpektori začali viesť sériu pohovorov s cieľom získať informácie o vedcoch, ktorí sa v minulosti zúčastňovali na výrobe irackej jadrovej bomby. Po nedeľňajšom príchode 15 inšpektorov a dodávke komunikačných prístrojov by sa inšpekcie mali zrýchliť. Podľa údajov OSN je teraz v Iraku 105 inšpektorov - z orgánov OSN, ako aj z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Turecké denníky včera informovali, že do severného Iraku, ktorý neovláda Bagdad, ale kurdské skupiny, vstúpilo asi 50 kamiónov s americkými ľahkými zbraňami. Vyzbrojiť majú nimi asi 2000 Kurdov, ktorých v oblasti cvičia Američania. Podľa niektorých analytikov by Washington mohol kurdské skupiny využiť pri prípadnom útoku na Irak. Denník Milliyet uviedol, že Turecko posilnilo jednotky na hraniciach so severným Irakom.

Predstavitelia irackej exilovej opozície sa na konferencii v Londýne zatiaľ nedohodli na zložení spoločného výboru, ktorý by mal v prípade zmeny režimu vytvoriť novú, postsaddámovskú vládu. Približne 350 delegátov, reprezentujúcich 50 strán a občianskych zoskupení, sa v nedeľu večer pokúšalo prekonať názorové rozdiely. Účastníci konferencie podporovanej USA sa zhodli jedine na tom, že plánovaný výbor by mal mať 40 kresiel. Žiadne zoskupenie však nechce o členstvo v tomto orgáne prísť. „Tento výbor vyhlási všeobecnú amnestiu a po zmene režimu v Iraku začne proces národného zmierenia,“ povedal hovorca konferencie Hamíd al-Bajátí z Najvyššej rady pre islamskú revolúciu v Iraku. Ďalšími významnými organizáciami zastúpenými v Londýne je Monarchistické ústavné hnutie Šarifa Alího bin al-Husajna, synovca irackého kráľa, Iracký národný kongres, Demokratická strana Kurdistanu a Vlastenecký zväz Kurdistanu (PUK). Na spoločnom pláne, obsahujúcom hlavné črty budúceho irackého štátu, sa zástupcovia irackých opozičných skupín mali dohodnúť včera. Londýnsky kongres nakoniec predĺžili o jeden deň, keďže sa delegátom včas nepodarilo dohodnúť na texte záverečnej deklarácie.

Americké a britské vojenské lietadlá útočili včera už tretí deň za sebou na pozície protivzdušnej obrany na juhu Iraku. Nálety sú podľa armády USA reakciou na pokusy o zostrelenie strojov dohliadajúcich na „bezletovú“ zónu.