Podieľať sa musíme všetci

1. Keď počujeme slovo olympizmus, veľmi často myslíme len na najväčšiu slávnosť športovcov, na olympijské hry, olympijský oheň, športové hviezdy, ovenčené olympijskými medailami. Pritom sa často zabúda, že zakladateľ novodobých olympijských hier, humanista a pedagóg barón Pierre de Coubertin považoval olympijské hnutie za hnutie spájajúce šport, kultúru a výchovu. Olympizmus v jeho poňatí, ale aj podľa Olympijskej Charty je životnou filozofiou, cieľom ktorej je zosilniť a do vyváženej jednoty spojiť telesnú zdatnosť s duševnou krásou a ľudským dobrom. Vyvrcholením a najpresvedčivejším prejavom tejto filozofie sú pravidelne sa opakujúce letné a zimné OH. Samozrejme, výsledky v športe majú prioritu. Klasické olympijské heslo „Citius, Altius, Fortius“ stále platí. Ale nesmieme zabudnúť, že hodnoty, ktoré pojem „olympizmus“ v sebe ukrýva, sa nevzťahujú len na vrcholový šport, ale aj na každodenný život. Šport v duchu olympijských ideálov má mať výchovný charakter a efekt, má slúžiť na výchovu detí, dospievajúcich, ale aj dospelých. Má vychovávať k odvahe, ako aj k rozvážnosti, vychovávať k prekonaniu prekážok – i prekážok každodenného života, vychovávať k sebaovládaniu, k duševnej rovnováhe, k zmyslu pre spravodlivosť. Snaha čo najlepšie využiť vlastné rezervy, dosiahnuť veľké výkony založené na vlastnom potenciáli majú dodať v každodennom živote spokojnosť, zaručiť zdravé telo a jasnú zmysel a v konečnom dôsledku viesť k harmonickému vývoju osobnosti. Preto zastávam názor, že olympizmus má byť vyvážené výchovno-vzdelávacie a športové hnutie, ktorého najschopnejší reprezentanti hrdo, s vedomím svojej národnej identity a predovšetkým čestne prezentovali svoje schopnosti na olympijských hrách.

2. Každé hnutie je len verným odrazom svojej doby. Ani olympizmus sa nemôže vyvíjať a existovať izolovane od spoločnosti, spoločenského systému, v ktorom pôsobí. Prehnaná komercializácia a s ňou súvisiace úplatkárstvo alebo honba za úspechom za každú cenu, prejavy rasizmu, nacionalistické konflikty sú, žiaľ, typickými javmi nášho života a odzrkadľujú sa aj v olympijskom hnutí.

Olympizmus sa však nesmie stať alibistickým hnutím. Musí upriamiť pozornosť na problémy, ktoré v dnešnom športe nepochybne existujú. Musí naznačiť cesty, aby sa šport nestal opäť nástrojom politickej moci, ako to bolo v nedávnej minulosti a aby komercializmus prestal byť jediným hnacím motorom športu. K tomu musí dostať maximálnu prioritu od všetkých, čo podporujú a priamo či nepriamo vplývajú na športovú činnosť. Závisí od MOV, od NOV, športových organizácii, školských a mimoškolských inštitúcii, od nás všetkých, aby sa súčasný trend zastavil. Všetci sme zodpovední za budúcnosť olympijského hnutia. Mali by sme sa riadiť slovami francúzskeho spisovateľa Antoine de Saint-Exupéryho: Nesmieme sa iba prizerať. Musíme spolupôsobiť, byť svedkom a niesť zodpovednosť.

3. Ako bývalá trojnásobná účastníčka olympijských hier, bývalá dobrovoľná funkcionárka olympijského hnutia a matka dvoch športuchtivých detí – či už na športoviskách alebo pred televíznymi obrazovkami, si myslím, že z každej strany viem posúdiť význam olympijského hnutia a považujem ho za najkrajšie, najvznešenejšie, čo v športe existuje. Medzi podporou vrcholového športu, olympizmom ako prejavom životnej filozofie a výchovou mládeže v duchu olympizmu musí panovať harmónia a rovnováha. Na rozvoji týchto myšlienok by sa mali podieľať všetky zložky, inštitúcie od najvyšších až po školy, každý podľa svojho zamerania. Nepovažujem za adekvátne, ak by mala byť cieľom jedného celosvetového hnutia s viac ako storočnou tradíciou len relatívne úzka skupina ľudí, skupina olympijských reprezentantov.

Finančná podpora olympijského hnutia je viaczdrojová. Určitá časť prichádza zo štátneho rozpočtu, ktorá by sa mala použiť predovšetkým na výchovno-vzdelávacie projekty. Určitá suma je z výťažkov lotérie, ďalej prispievajú rôzne fondy a v neposlednej rade by mali poskytovať výraznú finančnú podporu sponzori. A práve tento príjem by mal byť hlavným zdrojom na prípravu športovcov. Olympijský emblém je vždy atraktívnym a žiadaným pre finančne silné firmy, ktoré prispievajú značnými sumami na šport, pretože ich zviditeľňuje, zvyšuje ich prestíž a v konečnom dôsledku im prináša aj finančný efekt.

4. Olympijské hnutie má byť demokratické, transparentné, otvorené a dôveryhodné hnutie. Nie som presvedčená, že naše hnutie v posledných rokoch v plnej miere zodpovedá tomuto ideálu. Nie je to len môj názor, ale vyplýva to aj z výskumu verejnej mienky, ktorý z poverenia SOV uskutočnila agentúra ROKO, a. s., v marci v roku 2001. Podľa tohto výskumu Slovenskému olympijskému výboru, ktorého poslaním je rozvíjať a chrániť olympijské hnutie na Slovensku, úplne dôveruje 6 %, skôr dôveruje 35 %, skôr nedôveruje 16 %, vôbec nedôveruje 4 % opýtaných a na otázku nevedelo odpovedať až 36 % respondentov. Čo ma najviac prekvapilo a zarážalo, je práve ten posledný údaj. Až 36 % ľudí nevie posúdiť postavenie SOV, a tým ani hnutie, ktoré riadi. Z tohto dôvodu by som navrhovala nasledujúce zmeny:

Členovia hnutia, ako aj široká verejnosť majú byť kontinuálne informovaní o jeho činnosti.

Vo väčšej miere šíriť olympijskú osvetu, propagovať aktivity olympijského hnutia v oblasti výchovy, vzdelávania, športu pre všetkých a zapojiť do nich verejnosť.

Vo financovaní hnutia, ako aj jeho zložiek, komisií a pod. by mali platiť pevné a predovšetkým transparentné pravidlá.

Vedúci funkcionári hnutia by nemali zastávať významnú funkciu v iných športových štruktúrach, aby nedošlo ku konfliktu záujmov a kumulovaniu funkcií.

Dôležitou úlohou hnutia by malo byť zapojenie významných športovcov, bývalých a súčasných olympionikov, uznávaných verejnosťou a sponzormi, do jeho činnosti a vychovať z nich kádre, ktoré na základe odbornej kvalifikácie, jazykových znalosti môžu zastávať vedúce miesta v národnom, ale aj v medzinárodnom hnutí.

Popri profesionálnych pracovníkoch a funkcionároch má olympijské hnutie využiť potenciál dobrovoľných funkcionárov a ľudí s presvedčením, že oni neznamenajú, že sú menejcenní pracovníci v hnutí, ktorí v korektnej spolupráci s profesionálnym pracovníkom vykonávajú činnosť na osoh spoločnosti a bez nároku na finančnú odmenu.

K. Ráczová, šermiarka,

vyslankyňa pre šport, toleranciu a FP Slovenska pri Rade Európy