Olympizmus - fraška či rozvoj ducha a tela?

Od nepamäti ľudstva sa zdravá spoločnosť spájala s pohybom. Kto bol zdatný, rýchly, silný, vrtký, bol cennou devízou každého spoločenského zoskupenia. Udržiavanie sa v dobrej fyzickej kondícii patrilo vždy k cnostným vlastnostiam človeka a predurčovalo mu rad výhod. Túžba jednotlivca po meraní síl aj v tejto činnosti priniesla ľudstvu šport a športové zápolenia, ale aj oddych i zábavu tým, ktorí to sledovali. Starovekí Gréci vytvorili tradíciu súťaženia, ktoré meralo zdatnosť ich obyvateľov. Vytvorili si kultovú záležitosť ovenčenú slávou a pátosom - olympijské hry. Išlo o podujatie, ktoré malo športový, kultúrny, duchovný a politický rozmer. No úpadkom kultúry a ekonomiky jednej z najvyspelejších civilizácii zanikli aj olympijské hry.

Lenže s vývojom ľudstva sa rozvíjal aj šport a selektovali jednotlivé športové odvetvia a súťaže. Koncom 19. storočia sa pár nadšencov pohybu a športu prinavrátilo k antickým myšlienkam o telesnej kráse a duchovnej dokonalosti (kalokagatia), o posvätnosti mieru počas súťaženia (ekecheiria), slávnostných obradov počas olympijských hier. Ako hlásal anglický pedagóg T. Arnold, pohyb sa mal stať základným kameňom každej racionálnej výchovy. Francúz P. Coubertin povýšil túto ideu na nadnárodnú a presadil, aby sa prezentovala ako olympijská a v rámci olympijských hier. Tak ako v antických dobách, i tentoraz sa hnutie malo niesť v duchu športovom, filozofickom a duchovnom. Nemalo ísť len o obyčajné súťaženie. Myšlienka telesnej a ľudskej dokonalosti mala byť filozofiou bežného života a prinášať rovnaký pátos tým najlepším, ako u starovekých Grékov. Olympiády sa mali stať nadstavbou všetkých súťaží a mali byť niečím posvätným a privilegovaným. Takmer 70 rokov trvalo, kým idey olympizmu a OH dosiahli bájny vrchol Olympie. Dnes olympizmus opäť stojí na rázcestí. Prílišná komercionalizácia OH a ich ideí urobila hnutiu medvediu službu. Hoci stále v povedomí ľudstva rezonujú hlavné idey tejto životnej filozofie, prax ukazuje, že ide o sofistikáciu. Množstvo afér - úplatkárskych, dopingových, vo vedení hnutia či na športoviskách, opuncovalo myšlienku krásy tela a ducha negatívnou hodnotou. Z antických čias posvätné fair play je dnes pomaly len bezduchou frázou. Štyri otázky na tému olympionizmus - jeho postavenie v spoločnosti, smerovanie, podpora a nevyhnutné zmeny, sme položili tým, ktorí boli jeho súčasťou či pôsobia v ňom na poli funkcionárskom. Dnes prinášame ďalšie odpovede (1. časť bola uverejnená 18. 12.)

1. Čo má byť prioritnou úlohou olympizmu?

2. Ktorým smerom sa v súčasnosti uberá olympizmus?

3. Aké má mať postavenie a úlohu v spoločnosti, kto sa má podieľať na jeho podpore?

4. Čo by ste zmenili v olympijskom hnutí u nás a prečo. Máte pocit, že má u nás olympionizmus dostatočné zázemie a podporu zo strany ľudí?