KEDY PRILETIA ANJELI

Malé a stredné podniky v kandidátskych krajinách majú len obmedzené možnosti získať bankový úver v potrebnej výške a s dlhšou lehotou splatnosti. Napriek tomu, že privatizácia väčšej časti bánk umožnila prílev kapitálu a know-how, ich ponuka stále nezodpovedá potrebám podnikateľskej sféry. Zástupca Generálneho direktoriátu Európskej komisie pre podnikanie (DG Enterprise) Albrecht Mulfinger vidí problém o. i. v tom, že zahraniční vlastníci sú často pri poskytovaní úverov príliš opatrní, preto banky zvyčajne vyžadujú vysoké záruky. Úroky na menšie pôžičky bývajú vyššie ako na úvery pre veľké spoločnosti. Zo záverov nedávneho diskusného fóra o podpore malého a stredného podnikania v SR, ktoré zorganizovala Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB), a. s., Bratislava, vyplynulo, že na trhu je nedostatok projektov s vysokou návratnosťou kapitálu, chýba aj viac projektov v oblasti špičkových technológií. A aj tam, kde malí a strední podnikatelia dokážu deklarovať životaschopnosť, nemôžu sa oprieť o stabilnú podporu zo strany štátu. Na mysli máme v parlamente schválený štátny rozpočet na rok 2003. Odborníci netaja vážne obavy, či sa nám ho podarí v príjmovej stránke naplniť, keďže daňové zaťaženie v krátkom čase reálne neznížime tak, ako sa proklamovalo pred voľbami. Je to na škodu veci, lebo nižšia daň udrží pri živote väčší počet podnikateľov (prispievateľov do štátnej pokladnice), pribrzdí prepúšťanie. Ukazuje sa však, že jeden z takýchto nástrojov - daň z pridanej hodnoty (DPH) - v najbližšom období nebude tým správnym motivačným nástrojom, ktorý aj v trhových podmienkach využíva prakticky každá západoeurópska vláda. Zrejme v nich sedia pragmaticky uvažujúci národohospodári. Výsledkom je, že majú až tri hranice DPH: superzníženú, dolnú a hornú (základnú). V Taliansku je 4-percentná superznížená hranica DPH na stavebné práce a navyše každý, kto je objednávateľom stavebných prác, si na konci roka po predložení faktúr o zaplatení DPH môže odpísať 60 % z daňového základu z realizovaného objemu stavebných prác. Dôsledok? Talianska vláda prakticky zniesla zo sveta čiernu prácu v stavebníctve a podkopala v základoch čiernu ekonomiku ako takú. Stavať v Taliansku načierno nie je zaujímavé. Vláda cez dobre stanovené sadzby dokáže v praxi efektívne regulovať rozvoj odvetví, o ktoré má záujem. Vidieť to na stavbách i v príjmovej stránke štátneho rozpočtu. Európa vie, že spodná sadzba DPH je jedna z mála možností na efektívnu hospodársku politiku, iba Slovensko sa jej zbavuje. Dokonca skôr, ako to prikazuje Európska komisia. A potrebovalo by to nielen spomínané stavebníctvo, ale aj rozvoj cestovného ruchu a služby. Vláde dnes zostáva veľmi málo spôsobov ako ovplyvňovať ekonomické procesy v krajine a podľa viacerých analytikov je neprezieravé, ak sa ich v danej situácii súčasná vládna garnitúra dobrovoľne zbavuje. Keby postupovala obozretnejšie, posilnila by malý a stredný podnikateľský stav a ten by sa mohol s väčšou šancou na úver postaviť aj zoči-voči nekompromisnému bankovému sektoru. Podmienky zlepšenia tejto situácie súvisia z veľkej časti s preberaním komunitárneho práva (acquis communautaire), čo by malo viesť aj k poklesu podielu neúspešných podnikov a problémových úverov. DG Enterprise považuje za prioritu viac otvoriť banky voči domácemu podnikovému sektoru, zlepšiť garančné schémy s využitím partnerstva súkromného a verejného sektora a zvýšiť inštitucionálnu pomoc na skvalitnenie predkladaných projektov a podnikateľských plánov. Podnikateľské organizácie a verejné inštitúcie by mali viac podporovať mikropôžičkové schémy a spoločnosti zárodkového kapitálu. Európska komisia v tejto súvislosti odporúča aj organizovať semináre s účasťou podnikateľov, spoločností s rizikovým kapitálom a prípadne tzv. anjelov biznisu (Business Angels - t. j. medzinárodných podnikateľov a manažérov sponzorujúcich rozvoj podnikania).

Tibor Bucha

Tab.

Diferenciácia DPH v niektorých krajinách EÚ

(v %)

Krajina Superznížená Dolná Horná

Belgicko - 6,0 21,0

Nemecko - 7,0 16,0

Grécko 4,0 8,0 14,0

Španielsko 4,0 7,0 16,0

Francúzsko 2,1 5,5 19,6

Írsko 4,2 12,5 20,0

Taliansko 4,0 10,0 20,0

Luxembursko 3,0 6,0 15,0

Holandsko - 6,0 19,0

Rakúsko 10,0 12,0 20,0

Portugalsko 5,0 12,0 17,0

Fínsko 8,0 17,0 22,0

Švédsko 6,0 12,0 25,0

V. Británia - 5,0 17,5

SR - 14,0 20,0

Zdroj: SOPK