Sú dobré i zlé úvery

Prinášame dokončenie rozhovoru (prvú časť sme uverejnili 6. decembra) s Petrom Vinšom, predsedom predstavenstva CRA Rating Agency, a. s., afiliácie renomovanej medzinárodnej ratingovej agentúry Moody’s Investors Service.

Miera inflácie na Slovensku má v budúcom roku výrazne stúpnuť, kým úrokové sadzby sú na rekordných minimách. Nehrozí v dôsledku tohto rozpútanie úverovej expanzie?

P. Vinš: Rozpútanie úverovej expanzie podľa mňa nehrozí z jedného jednoduchého dôvodu. Bývalé štátne banky už majú svojich zahraničných vlastníkov, a tí sa, samozrejme, snažia umiestniť a uplatniť kapitál, prípadne peniaze čo najlepšie a v čo najväčšom množstve na trhu, aby ich rentabilita bola čo najvyššia. Na druhej strane sa podstatne zlepšila funkčnosť riskmanažmentu týchto subjektov, čo povedie k výrazne účinnejšej selekcii medzi dobrými a zlými úvermi. V dnešných dňoch je už bankový sektor taký opatrný na poskytovanie úverov, že sa v úverových hraniciach skôr približuje k úverovej dispanzii. Preúverovávania sme v minulosti zažili dosť. Teraz už nerozhodujú iba ekonomické faktory ako reakcie na úrokové sadzby alebo infláciu. Opatrný prístup zahraničných vlastníkov často pramení z historických skúseností. Okrem toho si myslím, že ešte bude

chvíľu trvať,

kým posúdia tento región, jednotlivé subjekty a stanovia si primeranú rizikovú úroveň. V tom im aj žiadateľom o úver môže koniec-koncov pomôcť práve ich rating.

Nepôsobí takéto opatrné posudzovanie žiadateľov o pôžičku zahraničnými vlastníkmi tlmivo na podnikanie?

P. Vinš: S tým súhlasím. Banky sa pohybujú niekedy od mantinelu k mantinelu. Jednoducho, najskôr dáme všetkým, potom pôjdeme robiť elektronické obchodovanie, potom sa všetci zameriame na retailbanking, a potom nebudeme dávať úvery. Takže, asi je viac či menej pravdou, že poskytovanie úverov je opatrnejšie, je to však otázkou systému. Myslím si, že sa budeme stretávať so sklamanými tvárami, a že to, samozrejme, do istej miery môže čiastočne ochladzovať ekonomiku a spomaľovať jej rast. Ale na druhej strane je to zrejme dočasne lepšie než kryť 50 percent strát z týchto úverov.

Ako vnímate účinnosť zníženia kľúčových úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska na oslabenie slovenskej koruny z dlhodobého hľadiska?

P. Vinš: Zníženie úrokových sadzieb je jeden faktor a napríklad vstup do EÚ je druhý faktor. Takže ono tých faktorov, ktoré hrajú na pohyb slovenskej koruny, je viac a myslím si, že slovenská koruna predsa len bude nasledovať ostatné meny v stredoeurópskom regióne. To znamená, že i českú korunu a v dohľadnom horizonte sa bude skôr posilňovať ako oslabovať. A možno, že trh viac akcentuje dlhodobo pozíciu vstupu do EÚ než okamžité zníženie úrokových sadzieb. Nehovorím však, že by trh

zníženie sadzieb

neakcentoval. Rozhodnutie NBS bude mať vplyv možno týždeň alebo mesiac. Dlhodobo je však výraznejším fundamentálnym faktorom vstup do EÚ. Krátkodobo bude mať zníženie úrokových sadzieb veľmi výrazný vplyv na pohyb či už slovenskej koruny, alebo akejkoľvek lokálnej meny.

Silná koruna škodí exportu, deficit obchodnej bilancie je i tak dosť vysoký. Nie je silná koruna kontraproduktívna pre slovenskú ekonomiku?

P. Vinš: To je síce pravda, ale je to problém danej ekonomiky. Na druhej strane, keď sa pozrieme na štáty strednej Európy, sú viac-menej, najmä tie menšie, tranzitné alebo exportné. Tie sú riadené medzinárodnými investíciami, medzinárodnými obchodmi a ak investor cíti, že tento región bude preňho

bezpečnou zónou,

tak predpokladá zvýšenie alokácie investícií, zvýšenie obchodovania s týmito subjektmi, nehľadiac na nevyužitý potenciál, ktorý tu ešte existuje. Takže si myslím, že vec úrokových sadzieb je skôr špekulatívna, špekulatívnych investorov, preto ten krátkodobý horizont, ale dlhodobý horizont je na zvýšenie medzinárodnej reputácie Slovenska pre vstup do EÚ, pre stabilitu regiónu - a to je ten zásadnejší dlhodobý faktor, ktorý nie je pre špekulatívnych investorov, ale je dôležitý pre strategických investorov. To, samozrejme, so sebou prináša zvýšenie deficitu platobnej bilancie alebo zhoršovanie situácie exportérov. To je, bohužiaľ, fakt, ktorý je na riešení či už konkrétnych subjektov alebo i vlády, keby chcela týmto spôsobom alebo týmto smerom nejako reagovať. Ale to je skôr interná záležitosť ekonomiky.

Po nedávnom prudkom znížení úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska sa ozvali hlasy tvrdiace, že nie sú dostatočne účinné na zamedzenie neželaného rastu domácej meny. Súhlasíte s tým?

P. Vinš: Štát vo svojej podstate môže byť rád, že je záujem o jeho meno, lebo to znamená, že sa s ním viac obchoduje. Ale otázka zníženia úrokových sadzieb je otázkou krátkodobého vyrovnania vývoja kurzu. Teda fundamentálny a dlhodobý faktor je ten, že Slovenská republika smeruje do Európskej únie, že sa zlepšuje jej hospodárenie, že o ňu majú

investori záujem,

a to nezlomí ani národná banka. Proste je to záujem trhu, ktorý banka môže maximálne regulovať, aby sa to dialo v nejakom koridore. Ak daná ekonomika chce byť dobrá a zaujímavá, je v tendencii zvyšovania vlastnej bonity a prístupu do väčšej bonitnej skupiny krajín, tak bude musieť počítať s tým, že kurz jej meny porastie. Takže sa toho netreba báť, len skôr usmerňovať rast. Ja by som povedal, že ani neostáva nič iné, než sa prispôsobiť. Určite sa tento trend dá usmerňovať, ale je to skôr holý fakt, s ktorým my veľa neurobíme, pretože tento svet neriadime. Je to fundamentálny trend.

Kde vidíte hranice ekonomického rozmachu strednej a východnej Európy? Nestanú sa z kandidátov iba druhotriedni členovia EÚ?

P. Vinš: To závisí najmä od toho, akým spôsobom sa vykryštalizujú podmienky pri vstupe do EÚ a akým spôsobom sa budú kandidátske krajiny rozvíjať. Keď si vezmeme EÚ, tak tiež nie je monogamná. Máme tam výborné štáty z hľadiska životnej úrovne ako Fínsko, Švédsko atď., ale na druhej strane sú tam štáty, kde proste aj ich rating je slabší, ako v prípade Grécka a Portugalska. Takže ani EÚ nie je na jednej úrovni a samozrejme, že kandidátske štáty nebudú hrať kľúčovú úlohu, lebo ich životná úroveň nebude hneď na úrovni špičkových štátov EÚ. Ale ja by som povedal, že to závisí tak od podmienok ich vstupu, ako aj od ich samostatnej práce. Takže závisí to viac od štátov ako takých. Kandidátske krajiny majú navyše výhodu v tom, že

poznajú chyby

členských štátov EÚ. Takže náš proces vývoja môže byť oveľa rýchlejší. A to je niečo, čo predsa dáva šancu na nejaké rýchlejšie začlenenie, ale v každom prípade závisí najmä od krajinách ako takých.

Nie je vyhlásenie komisára Pedra Solbesa o tom, že v roku 2007 neočakáva viac než dvoch kandidátov na vstup do eurozóny sklamaním?

P. Vinš: Nemyslím si, že by to bolo sklamaním. Hoci napríklad Poľsko by sa chcelo dostať do EMÚ čo najskôr. Otázkou však je, či na to bude pripravené. Česko povedalo niečo o roku 2008 a niektorí ľudia z bývalej vlády a parlamentu to komentovali ako nereálne, takže je otázkou, ako to dopadne. Neviem, či práve dvaja, štyria alebo koľko ich vlastne bude, ale nemyslím si, že všetky kandidátske štáty budú hneď v roku 2007 členmi EMÚ. Viac-menej súhlasím s tým, že pri vstupe do EMÚ pôjde možno o väčšiu selekciu než pri vstupe do EÚ.

Peter Machala