O čie platy a aké šetrenie?

Je pravdou, že v medicíne sa pri zavádzaní reformy v začiatkoch 90. rokov s entuziazmom spoliehalo na výkonové odmeňovanie s mottom „lepší prežijú a horší pôjdu z kola von“. Medzitým ubehlo 12 rokov a urobilo sa aj 12 pokusov o ideálny spôsob financovania zdravotníckych služieb zo strany poisťovní (nie platov), pričom sa striedali výkonové platby s rozpočtovými a odmeňovanie samotných pracovníkov zostalo na tarifách. Život nás medzitým naučil, že zjednodušené scenáre sú nebezpečné a veľmi rýchlo sme vytriezveli.

Novela zákona č. 313/2001 Z. z., ktorú parlament odmietol pri opätovnom predkladaní, rozvírila hladinu nielen zdravotníckej verejnosti, ale spôsobila aj hašterenie v koalícii. Podľa návrhu ministrov R. Zajaca a Ľ. Kaníka mali klesnúť garantované platy zdravotných sestier, lekárov a ostatných zdravotníkov v mnohých prípadoch o vyše polovicu. Z technického hľadiska možno konštatovať, že navrhovaný zákon nebol predmetom rokovania vo Výbore NR SR pre zdravotníctvo, ani Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR, čím bol porušený zákon o tripartite.

Poďme však k obsahu. V dôvodovej správe návrhu zákona autori uviedli, že nový spôsob umožní „individuálnu diferenciáciu miezd a mobilitu zdravotníckych pracovníkov”. Minister zdravotníctva sa v médiách vyjadril, že v rezorte je prezamestnanosť, ktorá sa novými platmi vyrieši, pretože umožní riaditeľom nemocníc motivovať lekárov, najlepším môže dať aj 200-tisíc Sk mesačne, zlým dá minimum, a tí odídu sami a ďalej, že platy budú udeľovať primári oddelení podľa jasných kritérií. Navyše dal pokyn riaditeľom nemocníc, že nemajú znižovať celkový objem mzdových prostriedkov. Hovorca T. Szalay k tomu navyše pridal, že súčasný systém nedovoľuje

diferencovať mzdy

a že mladí lekári si majú pár rôčkov počkať na dobré platy. Pozrime sa na jednotlivé argumenty postupne.

Prvý omyl - diferenciácia miezd je možná už aj podľa súčasného modelu odmeňovania, veď umožňuje navýšiť mzdy až o 70 % tarifných platov, navyše sa dá udeliť aj tzv. individuálny plat prakticky bez horného ohraničenia. Pýtate sa, prečo sa potom už dnes platy nediferencujú? Odpoveď je jednoduchá, nie sú na to zdroje, nemocnice majú ledva na základné platy.

Motivácia platmi je významnou súčasťou odmeňovania, predpisy to umožňujú už dnes, ale, žiaľ, platí pre ňu to isté ako v prípade diferenciácie, zdravotnícke zariadenia na to proste nemajú. Navrhované garantované platy lekárov od 7870 do 10 790 korún brutto môžu motivovať len k jednému, a to k odchodu najmä mladých lekárov do zahraničia. Pri navrhovaných platoch zdravotných sestier hrozí

masový exodus zo zdravotníctva. Mobilita pracovníkov v zmysle „dobrí zostanú a zlí odídu“ sa môže obrátiť naruby, „zlí zostanú a dobrí odídu“. Tí, čo nestačia, teda „zlí“, nemajú kam odísť, dobrí sa budú vedieť uplatniť aj mimo nemocníc alebo odídu do cudziny.

Nadpočet zamestnancov v nemocniciach? V prvom rade treba priznať, že tzv. nadpočetní lekári predsa nie sú na vine, že sú „nadpočetní“. Na vine sú manažmenty nemocníc, prípadne riaditelia nemocníc, že ich prijali. Existujú prípady, kedy riaditeľ

prijíma lekárov

dokonca bez toho, aby sa opýtal primára, či vôbec niekoho potrebuje. Takíto riaditelia určite nebudú chcieť prepustiť tých, ktorých navyše prijali, a to zo známych dôvodov. Neefektívne zaobchádzanie s ľudskými zdrojmi nevyrieši nová „platovka“, veď vedúci pracovníci sa nestanú zo dňa na deň spravodlivými. Ak by to tak bolo, tak by v nemocniciach nemohlo dôjsť k žiadnej „prezamestnanosti“ ani v minulosti.

Podľa ministra zdravotníctva majú primári určovať platy. Pravdepodobne netuší, aké sú právomoci primárov oddelení v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Platové dekréty v príspevkových organizáciách podpisuje riaditeľ, prípadne štatutárny zástupca, ktorý je zaň v plnej miere zodpovedný. Primári často ani nevedia, aké osobné ohodnotenie majú ich podriadení. Asi najrazantnejším a najenergickejším argumentom bol apel na „jasné kritériá“, na základe ktorých sa nové platy budú určovať. Pre médiá a laikov ide určite

o úžasnú myšlienku,

avšak pri poznaní skutočnosti zistíte, že ide len o prázdnu frázu. Žiadne kritériá totiž nikde nie sú vypracované, a to je jediné, čo je na avizovaných kritériách jasné. Pravdepodobne autori nedomysleli ďalšie riziká, ktoré by nová platová úprava priniesla, a to je zvýšená miera korupcie na všetkých úrovniach. Viete si predstaviť lekára s platom necelých 8000 korún hrubého? Ako sa asi bude správať? Odísť neodíde, pretože nemá kam. Začne si udržiavať svoju životnú úroveň neštandardnými postupmi a príjmami. Ako sa asi bude správať riaditeľ zdravotníckeho zariadenia, ktorý nebol doteraz schopný vyriešiť tzv. prezamestnanosť, ktorá bola úplne v jeho kompetencii? Takýto riaditeľ takmer určite nebude spolupracovať s primármi, čo sa týka platov a bude ich rozdávať podľa rôznych kritérií, zvýši ho tým, ktorým je zaviazaný, svojim kamarátom, alebo takým, ktorí sú poslušní. Aj z tohto dôvodu sú všade vo svete v inštitúciách narábajúcich s verejnými zdrojmi garantované zamestnancom

tabuľkové platy

podobne, ako to je v súčasnosti u nás. Každý rezort má istú hierarchiu a platy sú medzi jednotlivými rezortmi porovnateľné. Deje sa tak z jediného dôvodu: aby bola záruka, že tí, ktorí narábajú s verejnými zdrojmi, aby s nimi narábali zmysluplne a efektívne.

Aký je teda vzťah teórie a praxe? Na jednej strane sú prezentované teoretické predpoklady avizovanej reformy, ktorých argumenty sú perfektné a ideálne takmer ako v známej Utópii. Na druhej strane je prax, ktorá býva obyčajne značne odlišná od teórie. Ak by to tak nebolo, stačilo by nám dodnes len Desatoro prikázaní. Podľa všetkého nové platy navrhované ministrom R. Zajacom nielen nevyriešia problémy zdravotníctva, ale naopak, vrhnú ho do nových problémov a najmä

zvýšia korupciu

a vytvoria aj jej nové, dosiaľ nepoznané druhy. Zástancovia aj odporcovia navrhovanej novely určite vytriezveli po obštrukcii niekoľkých poslancov KDH, keď sa novela pri opätovnom prerokúvaní neschválila. Zrazu sa „vykľulo šidlo z vreca“ a autori prezradili, o čo im išlo, v rozpočte im budú chýbať tri miliardy korún. Na jednej strane sa malo ušetriť na „obyčajných ľuďoch“, na druhej strane sa ministerstvo pekne rozširuje asi na základe Parkinsonových zákonov, vytvorili sa napríklad nové funkcie troch „vrchných riaditeľov“. Že by predsa nešlo ani tak o reformu, ako o šetrenie peňazí na ľuďoch? Veď šetriť napríklad v liekovej politike by znamenalo niekomu siahnuť na pekný príjem.

MUDr. Juraj Štofko, PHD., MBA