Eurosen, a čo po prebudení?

Štátny rozpočet predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Zostavenie rozpočtu, výška jeho príjmov a výdavkov, saldo rozpočtu vypočítané ako rozdiel príjmov a výdavkov je odrazom ekonomickej a manažérskej vyspelosti krajiny a jej vlády. Od roku 1998 sa štátny rozpočet schvaľuje a publikuje v tzv. fiškálnej verzii. To podľa doc. Ing. Jozefa Chajdiaka, CSc. z Ekonomickej univerzity v Bratislave znamená, že príjmy štátneho rozpočtu sú bez príjmov zo splácania zahraničných úverov a bez prijatých úverov a výdavky sú bez splátok istín prijatých úverov. Možno špecifikovať štyri etapy. Prvá (končiaca sa v júni 1998) je prezentovaná kĺzavým ročným saldom na úrovni mínus 10 mld. Sk, potom nasleduje postupné zhoršovanie úrovne hospodárenia až do mája 1999 na úroveň mínus 25 mld. Sk kĺzavého ročného salda štátneho rozpočtu. Tretiu etapu predstavuje rok zlepšovania sa v hospodárení až na úroveň mínus 8 mld. Sk kĺzavého ročného salda v máji 2000. Od leta 2000 do začiatku novembra 2002 nasleduje katastrofický pád hospodárenia až na úroveň mínus 57 mld. Sk kĺzavého ročného salda. Keď porovnáme navrhovaný schodok na rok 2003 s reálnou výškou salda k novembru 2002, vidieť mierne zlepšenie (zníženie) salda štátneho rozpočtu. Tempo rastu slovenskej ekonomiky by sa

malo zrýchliť

do roku 2006 na 4,6 %. Výhľad menového a makroekonomického vývoja do roku 2006, ktorý je súčasťou Menového programu Národnej banky Slovenska (NBS) na rok 2003, uvádza, že rast slovenskej ekonomiky by sa mal zrýchliť zo 4,2 % v roku 2004 na 4,4 % v roku 2005 a na 4,6 % v roku 2006. Avšak ako tvrdí J. Chajdiak, východisková pozícia na splnenie tohto cieľa pripomína bežca cez prekážky s nohou v sadre. Konštatuje totiž, že „saldo na rok 2003 je najhoršie počas celého obdobia existencie riadenia podľa fiškálnych rozpočtov, je výrazne horšie ako predchádzajúce saldá štátneho rozpočtu“. Aspoň v slovnej rovine je tu snaha Dzurindovej vlády dosiahnuť lepšie výsledky ako vo volebnom roku 2002. Takú biedu v realizácii rozpočtu ako v roku 2002, by sme už

nikdy nemali

dosiahnuť. Na rozpočet sa však možno pozrieť aj z hľadiska nášho potenciálneho členstva v EÚ. To má dva aspekty. Prvým je vnútorná príslušnosť k európskemu priestoru (určenom hranicami EÚ). Je to oproti nášmu súčasnému vnútornému priestoru SR (50-tisíc štvorcových kilometrov a 5,4 milióna obyvateľov) zmena principiálneho významu poskytujúca nám jasnú perspektívu budúceho vývoja. Druhým aspektom je jednotná európska menová jednotka euro. Vstup do EÚ bez používania eura je síce krokom dopredu oproti existujúcemu stavu, ale v ekonomickom aspekte nás necháva na našej slovenskej úrovni a strácame nielen možnosti vyplývajúce z používania eura, ale aj príslušné synergické efekty vyplývajúce z prístupnosti jednotného európskeho priestoru a jednotnej európskej meny euro. Prakticky do EÚ vstúpime až vtedy, keď menovú jednotku slovenskú korunu nahradíme eurom. Ne jeho zavedenie treba splniť náročné ekonomické úlohy. Jednou z úloh je neprekročenie 3-percentného podielu salda rozpočtu na HDP. Rozpočtové očakávania o percentuálnom schodku štátneho rozpočtu k HDP sa od roku 2000 nenaplňujú. Ako ďalej tvrdí J. Chajdiak, o jednotnej európskej mene sme mohli snívať do leta roku 2000. Katastrofický pád salda štátneho rozpočtu sa prejavil aj na páde podielu salda štátneho rozpočtu na objeme HDP a už nie je dôvod ani na snívanie o našom slovenskom eure. Jednoznačnou úlohou vlády je znížiť výšku výdavkov na úroveň výšky príjmov, a potom

sen o eure

môžeme preniesť aj do praxe. Je zrejmé, že vzhľadom na doteraz preukázané schopnosti riadiť krajinu prostredníctvom štátneho rozpočtu a technologickým obdobiam EMÚ, rok 2006 nie je vhodný ani na snívanie. V hospodárení verejných financií NBS predpokladá postupné znižovanie fiškálneho deficitu tak, ako je to obsiahnuté aj v zákone o štátnom rozpočte na rok 2003. Deficit verejných financií by sa mal postupne znížiť tak, aby SR v roku 2006 spĺňala maastrichtské kritérium. Práve plnenie tohto kritéria bude podľa NBS kľúčovým pri stanovovaní termínu vstupu SR do EMÚ. Prvým teoreticky možným dátumom je rok 2007 a SR ho môže splniť len v prípade, ak vláda prehodnotí svoje rozpočtové zámery, teda zníži deficit verejných financií na 3 % už v roku 2005. Pri zachovaní súčasných plánov vlády však bude vstup do EMÚ možný až v roku 2008, priznáva NBS.

Tibor Bucha