Grécke priority v EÚ

Veľa bohatých a skúpych

Urobiť z rozšírenia skutočnosť bude jednou z hlavných priorít gréckeho predsedníctva v EÚ, ktoré včera v Bruseli predstavil grécky minister zahraničných vecí Jorgos Papandreu. Grécko prevezme rotujúce predsedníctvo od Dánska 1. januára 2003 a na čele únie bude stáť šesť mesiacov. V procese rozšírenia bude úlohou dokončiť prístupovú zmluvu, ktorú EÚ s desiatimi budúcimi členmi vrátane Slovenska podpíše 16. apríla 2003 v Aténach. Ďalšou prioritou gréckeho predsedníctva bude tzv. lisabonský proces, ktorého cieľom je zvyšovať konkurencieschopnosť EÚ, udržateľný rast a sociálnu súdržnosť, problematika migrácie, budúcnosť Európy a jej postavenie vo svete. „Grécko je hrdé, že preberá predsedníctvo v takomto historickom okamihu rozvoja Európy,“ uviedol Papandreu. Mottom gréckeho predsedníctva bude „Naša Európa - spoločná budúcnosť v komunite hodnôt“.

Po podpise prístupovej zmluvy sa začnú budúce členské krajiny zúčastňovať ako pozorovatelia na zasadnutiach Rady ministrov, oznámil grécky minister. Grécke predsedníctvo zdôraznilo, že proces rozšírenia sa nekončí prijatím desiatich krajín, ktoré uzavreli prístupové rokovania v Kodani. Atény chcú pokročiť v prístupových rokovaniach s Rumunskom a Bulharskom a pomôcť Turecku priblížiť sa k splneniu politických kritérií. Vrcholom gréckeho predsedníctva budú dva summity. Prvý v Bruseli sa uskutoční 21. marca a bude venovaný ekonomickým otázkam. Letný summit je naplánovaný na 20. júna v Solúne. V oblasti budúcnosti EÚ grécke predsedníctvo očakáva, že na solúnskom summite predloží Konvent svoje závery a odporúčania k budúcej reforme európskych inštitúcií. Summit by mal rozhodnúť o zvolaní tzv. medzivládnej konferencie, ktorá o tejto reforme rozhodne. Čo sa týka postavenia EÚ vo svete, grécke predsedníctvo chce ďalej posilňovať vzťahy s Ruskom, Balkánom, Stredozemím a Blízkym východom. Za kľúčovú považuje spoluprácu s USA.

Výsledok prístupových rokovaní EÚ s desiatimi kandidátmi dosiahnutý v Kodani predstavuje správnu rovnováhu medzi požiadavkami kandidátskych krajín a tým, čo za reálne považovali členské štáty únie, vyhlásil včera v Štrasburgu dánsky premiér Anders Fogh Rasmussen. Kodanský summit podľa neho uzatvoril jednu z najtmavších a najkrvavejších kapitol európskej histórie. „Ukončili sme storočie spustošené vojnou a konfliktami... A otvorili sme dvere novej ére európskej histórie. Ére slobody, mieru, rastu a prosperity,“ povedal Rasmussen pred poslancami Európskeho parlamentu. Z radov poslancov zaznievali slová chvály na spôsob, ako dánske predsedníctvo a Európska komisia zvládli náročné rokovania s desiatimi kandidátmi. Viacero europoslancov však kritizovalo finančné aspekty rozšírenia a poľnohospodársku politiku. Predseda frakcie Európa demokracie a rôznorodosti Jens-Peter Bonde vyzval EÚ, aby novým krajinám dala členstvo zadarmo. „Ešte nikdy nebolo tak veľa bohatých krajín takých skúpych. Je hanebné, že nové krajiny musia platiť rovnaké členské príspevky ako starí členovia. Dajte novým krajinám členstvo zdarma namiesto teoretických podpor zo štrukturálnych fondov, ktoré aj tak nedostanú pre naše byrokratické procedúry a požiadavky na spolufinancovanie,“ povedal známy euroskeptik Bonde.