SLOVENSKÉ ÚRADY

Už roky Slovensko ústretovo predkladá „účty“ rôznym inštitúciám a štátnym úradom najmä pokiaľ ide o prevádzku Jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach či dostavbu elektrárne v Mochovciach. Hoci SR hrá s otvorenými kartami a nič nezatajuje, výhrad k atómkam neubúda. Ťaženie proti jadrovým elektrárňam v SR, ktoré určité kruhy sporadicky oživujú, obhajujú právom vyjadriť sa k možným dôsledkom havárie (aj keď elektrárne spĺňajú najprísnejšie kritériá bezpečnosti). Iste, tromfy o dôsledkoch prechádzajúcich hranice štátov, nemožno ignorovať. Škoda len, že práve rakúske orgány na myšlienku o potrebe ochrany životného prostredia akosi zabúdajú, keď sa to týka projektu na území Rakúska, ktorý (potenciálna havária) môže spôsobiť kontamináciu významných zdrojov pitnej vody na Slovensku.

O čo konkrétne ide? O projekt vybudovania skládky nebezpečného odpadu v bývalom kameňolome v katastri obcí Berg a Wolfsthal. Čiže niečo len vyše kilometra od slovenskej hranice. O povolenie k zriadeniu a uvedeniu podzemnej skládky nebezpečných odpadov požiadala kompetentné rakúske úrady spoločnosť Entsorgungsbergwerk Wolfsthal Planungs- und ErrichtungsgesmbH v roku 1991. Jej kapacita má byť 400-tisíc ton. Už v roku 1992 - 1993 obyvatelia rakúskych prihraničných obcí proti zámeru protestovali. S množstvom oprávnených pripomienok doslova „zhodili zo stola“ aj nezávislú štúdiu a projekt sa akoby zastavil. Poukazovali na skutočnosť, že mnohí z nich sa živia poľnohospodárskou výrobou a prípadná kontaminácia pôdy, vody by ich pripravila o zdroj obživy. Rovnako pripomínali, že návrhy na vybudovanie skládky v iných lokalitách Rakúska tiež vyvolali odpor obyvateľov. No zamietnuť sa im ich podarilo preto, lebo ich bolo viac. Jednoducho, „proti“ sa postavili všetci v okolí. Občania Bergu a Wolfsthalu sú však v nevýhode, lebo sú v prihraničnej oblasti, čiže bez susedov zo Slovenska nemajú taký silný hlas. Začiatkom tohto roka však na

oživenie projektu

upozornilo MŽP SR Veľvyslanectvo SR vo Viedni. SR a Rakúsko sú stranami Dohovoru o posudzovaní vplyvov presahujúcich štátne hranice (ESPOO dohovor), preto zrejme očakávalo, že slovenský rezort životného prostredia sa k projektu už vyjadril a vie, o čo ide. Žiaľ, z informácií k tejto kauze, ktoré nám poskytla riaditeľka Odboru posudzovania vplyvov MŽP SR Viera Husková, vyplýva, že Dohovor ESPOO sa tohto projektu netýka. Prečo? Správne konanie vo veci sa začalo pred účinnosťou platnosti Dohovoru, a preto sa neuskutočnilo ani posudzovanie vplyvov (EIA) podľa vnútroštátnej legislatívy Rakúska. V. Husková vo svojom stanovisku tiež dodáva, že po niekoľkoročnom schvaľovacom konaní bola skládka Úradom dolnozemskej vlády schválená 7. 3. 1998. Proti rozhodnutiu sa odvolalo 950 osôb, medzi inými aj mesto Bratislava. Odvolania však spolkový minister hospodárstva a práce 21. 8. 2000 zamietol. No protestujúci sa nevzdali. Proti rozhodnutiu rakúskeho ministra

podali sťažnosti

a žiadosť o priznanie odkladného účinku (nie už zo slovenskej strany) Administratívnemu súdnemu dvoru. Ten priznanie odkladného účinku zamietol. O sťažnostiach zatiaľ však nerozhodol. A dosiaľ sa nezačalo ani s výstavbou skládky. Riaditeľ oddelenia environmentálneho práva Gottfried Krasna nám dokonca povedal, že ani dolnorakúska vláda tento projekt nepodporuje.

Zo stanovísk odborníkov vyplýva, že únik škodlivých látok do okolia samotných štôlní nehrozí, ale riziko - chyba pri doprave a manipulácii - zostáva. Podľa jeho názoru sa projekt napokon ani nezrealizuje, i keď je v súlade s platnou rakúskou legislatívou. Prečo? Rakúska vláda nemôže zamedziť hospodársku činnosť na súkromnom pozemku. No tým, že povolenie rakúskych úradov obsahuje obmedzenia, zvyšuje sa nerentabilita projektu. Ak nezačne prevádzkovateľ vlastnú činnosť

do dvoch rokov,

vydané povolenie stráca účinnosť. Pri vydaní nového povolenia by už bolo treba rešpektovať novú legislatívu, čiže aj dohovor ESPOO. Na definitívnu odpoveď, či sa projekt do dvoch rokov zrealizuje, však zostáva len čakať. Viac-menej bezmocne. Odbor ochrany vôd MŽP SR v stanovisku, ktoré sme tiež získali, dodáva: „Zo záznamov Komisie pre hraničné vody nemožno zistiť, do akej miery bol preskúmaný možný vplyv skládky na podzemné vody. Rovnako nám na túto otázku nevedeli zodpovedať ani dlhoroční či bývalí členovia tejto komisie. Pravdepodobne sa táto záležitosť ani nepreskúmala.“ Preto sa odbor ochrany vôd MŽP SR v posledných týždňoch pokúsil prostredníctvom Veľvyslanectva SR kontaktovať príslušné úrady Dolnorakúskej vlády. Zatiaľ viac urobiť nemôže...

Zdena Rabayová