|
|||||||||||||||||
Pondelok 2.Decembra 2002 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Roky máme nedostatok bytovSolventní nakupujú radšej nehnuteľnosti, nemá význam šetriť? V uplynulý týždeň rokoval aj Výbor Národnej rady SR pre sociálne veci a bývanie. Jeho členovia okrem iného odporučili poslancom parlamentu schváliť návrh budúcoročného rozpočtu rezortu výstavby a regionálneho rozvoja bez akýchkoľvek zmien. Ministerstvo by malo mať na riešenie problematiky bývania v budúcom roku k dispozícii 3,74 mld. Sk. Z toho 2,55 mld. Sk by mal predstavovať transfer do Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) a 1,19 mld. Sk predstavuje transfer na štátnu podporu bývania prostredníctvom dotácií. Sú to financie určené na podporu výstavby nájomných bytov, na výstavbu technickej vybavenosti a na riešenie systémových porúch bytových domov. Spomínané sumy sú oproti reálnej potrebe značne poddimenzované a napríklad úplne vypadla podpora na údržbu a opravu bytového fondu. Na Slovensku pripadá na 1000 obyvateľov 307 bytov, kým vo vyspelej Európe je to vyše 400 bytov. Už desiatky rokov zápasíme s nedostatkov bytov a zrejme ešte nejaký čas, vďaka minimálnej podpore bytovej výstavbe štátom, aj budeme. Preto sa solventní občania chytili rozumu a začali nakupovať byty tzv. do foroty a výhodne ich prenajímajú. Tento trend sa začal už pred dvoma-tromi rokmi, ale urýchlil ho pád nebankových subjektov a úspory sa začali ukladať aj do bytov. Ľudia sa obávali aj toho, ako sa vyvinie situácia po voľbách a či budeme smerovať do NATO a EÚ. Preto ešte pred voľbami výrazne stúpli ceny bytov najmä v Bratislave smerom hore, až o 25 %. V súčasnosti (podľa polohy) zaplatíte v hlavnom meste za trojizbový byt od 1,3 mil. Sk až do 2,5 mi. Sk. Cena trojizbového bytu pri odštátňovaní vlastníctva bytov po roku 1989 dosiahla výšku približne 30-tisíc Sk. Ceny bytov mimo hlavného mesta takéto závratné sumy nedosahujú a napríklad vo Veľkom Krtíši môžete byť radi, ak trojizbový byt predáte za 250-tisíc Sk. Nepochybne vplyv na rast cien bytov bude mať aj náš predpokladaný vstup do EÚ, pretože sa zvýšia (vyrovnajú?) ceny stavebných materiálov a prác. Z hľadiska našich príjmov priam astronomické zvýšenie cien bytov o sto percent sa predpokladá až po roku 2008 - 2010. Preto v tomto období sa rapídne zvýšil záujem klientov o hypotekárne úvery a o uzatváranie zmlúv v stavebnom sporení na kúpu či výstavbu bytov. Napríklad len vo VÚB v októbri, v porovnaní s októbrom minulého roka, stúpol počet hypotekárnych úverov o 23 %, pričom objem financií poskytnutých v rámci týchto úverov bol ešte vyšší, keď vzrástol o 27 %. Dôvodom zvýšeného záujmu je očakávané budúcoročné zdraženie hypoték a zníženie výnosnosti stavebného sporenia o 500 Sk. Vláda totiž jasne avizovala zníženie bonifikácie úrokov z poskytnutých hypotekárnych úverov z terajších 4,5 % na 3,5 %. Pritom z vývoja našej stále chudobnejúcej ekonomiky sa dá predpokladať, že v snahe znižovať deficit štátneho rozpočtu bude realitou čoraz nižšia bonifikácia. Predstavitelia bánk zatiaľ váhajú a napríklad spomínaná VÚB po nedávnom znížení úroku spred dvoch týždňov, po zlacnení peňazí centrálnou bankou o ďalšom znížení neuvažuje. Na trhu hypotekárnych úverov nedávno pribudol už deviaty subjekt - Ľudová banka, ktorá ponúka ročnú úrokovú mieru z hypoúveru už od 4,3 - 5,55 %, po zohľadnení 4,5-percentného štátneho príspevku na bonifikáciu úrokov. Zatiaľ napokon nie je ani trochu jasné, ako sa budú vôbec vyvíjať úrokové sadzby našej centrálnej banky. Podobne je neistá situácia aj v poskytovaní štátnej prémie v stavebných sporiteľniach. Štát v posledných rokoch už šiestykrát znížil štátnu stavebnú prémiu a sú stále silné tlaky, aby sa znížila na minimum, prípadne úplne zrušila. Predstavitelia stavebných sporiteľní robia všetko pre to, aby sa stabilizovala a dokazujú, že štátna prémia prináša nielen pre výstavbu bytov, ale aj pre štát nemalé pozitíva, preto by ju bolo neracionálne ďalej znižovať. Takže, kto solventnejší (a rozumnejší) pri bankovom miniúroku a budúcoročnej plánovanej 8-percentnej inflácii (odborníci však predpovedajú až vyše 20 %) nešetrí, ale radšej investuje do kúpy bytu či iných nehnuteľností. Jozef Kunik |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |