Nebudeme predsa outsiderom

Peripetie ekonomického vývoja ekonomiky v integračnej etape

Vývoj zahraničného obchodu sa dramaticky zhoršuje. Október láme rekordy, a to sme ešte neprekonali ani krízu, ktorá prichádza pravidelne v úseku „medzi decembrovým a januárovým kilometrom“. Nielen skeptici, ale väčšina realisticky hodnotiacich odborníkov cíti, že doterajší smutný rekord 100 mld. Sk v neprospech vývozu nad dovozom rok 2002 znovu prekoná. Pri zhodnocovaní dosahov vstupu SR do EÚ na výkonnosť a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky vychádzal kolektív prof. Ing. Petra Baláža, PhD., z faktu, že pohyb tovarov v rámci starého kontinentu už nebude možné vnímať ako import a export. Zahraničnoobchodnú bilanciu bude merať obchodná bilancia EÚ vo vzťahu k ostatným končinám sveta. No konštatovať, že Slovensko očakáva dňom vstupu do únie všeobecnú prosperitu a hromadný prílev financií, no pre samotnú úniu je jeho prínos otázny, by bolo veľmi skreslené. Očakáva sa, že v roku 2004 by aj občania stredoeurópskych krajín mali po prvý raz voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu. Pred každým kandidátskym štátom však stojí úloha

splniť do termínu

viaceré prioritné úlohy. Ich nesplnenie by prijatie značne oddialilo; ďalšie prijímanie by sa totiž malo uskutočniť až okolo roku 2010. Pre SR by takýto prípadný vývoj mal viaceré nepriaznivé dôsledky. Ocitli by sme sa v pozícii tretej krajiny, ktorá je nepriamo diskriminovaná tým, že by nemohla využívať vzájomné preferencie, ktoré si poskytujú členovia EÚ. SR by vypadla zo svetového globalizačného trendu, dostala by sa do izolácie od ekonomickej a politickej globalizácie. Ekonomické dôsledky by SR výrazne pocítila v obchodnej oblasti. Vyplývajú z toho, že okolo 40 % nášho zahraničného obchodu (importu a exportu) dnes pripadá na EÚ (presnejšie: 39,5 % predstavuje podiel EÚ na našom celkovom importe, 45 % predstavuje podiel EÚ na našom celkovom exporte), ďalších 40 % pripadá na Maďarsko, Poľsko a ČR. Ak by tieto krajiny boli do EÚ prijaté a SR ostala bokom, ak by sa skončila platnosť alebo bola zrušená asociačná dohoda medzi SR a EÚ, zrejme

by sme stratili

colné výhody, boli by sme opäť zaťažení dovoznými kvótami. V krajinách, ktoré by vstúpili do EÚ, by po vstupe došlo k strate platnosti dohôd o vytvorení pásem voľného obchodu či colných únií s inými štátmi vrátane SR. Výraznejšie ako dosiaľ by to (negatívne) ovplyvnilo našu obchodnú i platobnú bilanciu, prosperitu podnikov, zamestnanosť atď. V transnacionálnych korporáciách by sa nepochybne prehĺbil nezáujem o investovanie a podnikanie u nás vzhľadom na politické i právne neistoty v ekonomicky znevýhodnenom, izolovanom priestore. Prílev priamych zahraničných investícií spojený s prísunom modernej techniky a technológie, know-how by sa zastavil, v najlepšom prípade zabrzdil. Naša izolácia od vyspelého sveta by sa ďalej prehĺbila. Vyplýva to z faktu, že na Slovensko dnes smeruje 81,8 % priamych zahraničných investícií práve z EÚ. Ochranárstvo vyplývajúce z nezapojenia sa do integračného priestoru EÚ so „štyrmi veľkými slobodami“ (voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb) by oslabilo konkurenčný tlak na našich výrobcov, čo by viedlo

k zaostávaniu

celých výrobných odvetví a odborov. Prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ by sa pre nás prakticky stali nedostupné. Negatívne dôsledky tejto skutočnosti vyplývajú z toho, že práve tieto fondy majú uchádzačom o členstvo v EÚ pomáhať zvládnuť prestavbu ich ekonomík tak, aby sa v priestore EÚ uplatnili. Pocítila by to napríklad telekomunikačná a dopravná infraštruktúra, ako aj prispôsobovanie spoločným informačným systémom. Dôsledky nezapojenia do EÚ by za danej situácie pocítili naši občania, najmä mládež. Obmedzili by sa možnosti získavať vzdelanie, odborné skúsenosti a prácu v členských štátoch EÚ vrátane Českej republiky. Uplatňovanie Schengenských dohôd by

citeľne sťažilo

cestovanie do členských krajín únie. Ustrnula by naša účasť na vedeckovýskumných programoch opierajúcich sa o európsku spoluprácu. Spochybnili by sa naše záväzky voči EÚ v oblasti ľudských práv, ochrany kultúrneho dedičstva, životného prostredia. Intenzívnejšie by sa začali uplatňovať svojské formy správania, ktoré sa u nás udomácnili v oblasti vnútropolitického, vnútroekonomického života i vo vzťahu k blízkemu či vzdialenejšiemu zahraničiu, ktoré sú neraz predmetom oprávnených kritických postojov svetovej verejnosti. Každý odklad nášho prijatia do EÚ by mal za následok ďalšie prehlbovanie civilizačnej medzery medzi nami a štátmi EÚ, posúval by nás do pozície európskych outsiderov.

Tibor Bucha