Až po posúdení dôsledkov

Lepšie predvídať sociálno-ekonomické vplyvy legislatívnych noriem

Štátna správa by mala ešte pred predložením návrhov zákonov do vlády a parlamentu dôsledne vyhodnotiť ich dosah na spoločnosť a podnikateľov. Tomuto zámeru sa venuje holandsko-slovenský predvstupový projekt MATRA. Program prispel k príprave našich odborníkov na posudzovanie a analýzu ekonomických a finančných dôsledkov právnych predpisov. Práve táto oblasť patrí k Achillovým pätám našej legislatívy so všetkými negatívnymi následkami. Nehovoriac už o tom, že praktická stránka tvorby zákonov, vyhlášok a rozličných pravidiel je neraz účelová, ba až nekvalifikovaná. Úvodný projekt vyskúšali v oblasti legislatívy zameranej na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Použiteľná metodika je však univerzálna. Jeho zámerom je dosiahnuť, aby príslušné ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, výskumné ústavy, inšpektoráty práce, zväzy zamestnávateľov a odborové zväzy pochopili potenciál používania nástroja na posudzovanie ekonomických dôsledkov pri príprave nových zákonov ešte predtým, ako sa dostanú na prerokovanie a schválenie do vlády SR alebo Národnej rady. Veď cieľom tvorby právnych predpisov je o. i. generovať pozitívne sociálne vplyvy. V mnohých prípadoch však právne predpisy majú aj

vedľajšie účinky,

ktorých rozsah a charakter nemusí byť vopred jasný. Nástroj, ktorý bol vyvinutý, je navrhnutý tak, aby jasne identifikoval predpokladané, ako aj nepredvídateľné vplyvy. Mal by preto zabrániť príprave takých právnych predpisov, ktoré by kládli zbytočnú alebo príliš veľkú záťaž na podniky. Mohli by tiež upozorniť na neželateľné sociálno-ekonomické vplyvy, ako je zatváranie podnikov a nezamestnanosť. Alebo na také právne predpisy, ktoré by sa nedali v praxi realizovať, a preto by ich bolo potrebné novelizovať. Popis a analýza vplyvov pripravovaných právnych predpisov (zákon, nariadenie vlády a vyhláška) na podnikateľské subjekty sú na Slovensku povinné a zakotvené v legislatívnych pravidlách vlády SR. Návrh zákona tak musí obsahovať zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Čo sa týka odhadu dôsledkov na zamestnanosť, je predpoklad, že tento nemôže byť plnohodnotne vypracovaný, pokiaľ nie je celkom spracovaný

odhad vplyvov

na podnikateľskú sféru a iné právne subjekty. Právne predpisy môžu niekedy aj nechtiac podkopať hlavné ciele a zámery, s ktorými boli vytvorené. Je preto dôležité, aby sa analýza dôsledkov urobila v čo najskoršom štádiu prípravy legislatívy. Predovšetkým vo fáze, keď sa ešte môže vybrať jej alternatívne prispôsobenie. To by však nemalo spomaliť legislatívny proces. Štátni úradníci, ktorí pripravujú, predkladajú a prerokúvajú právne predpisy, aj tak skôr či neskôr dostanú, najmä pri následnom pripomienkovaní, či už od vlády, ostatných rezortov, sociálnych partnerov alebo parlamentu, požiadavky na podrobnejšie informácie o dôsledkoch právneho predpisu pre podnikateľské subjekty. Je preto jednoduchšie poskytnúť požadované informácie hneď na začiatku, a tak odstrániť negatívny prístup príslušných podnikateľských subjektov alebo politických kruhov či partnerov v tripartite voči pripravovanému návrhu zákonov. Medzi takéto

relevantné normy,

kde sa má použiť nová metóda, možno zaradiť zákon o daniach z príjmov fyzických a právnických osôb, ale aj právne predpisy súvisiace s odvodovými povinnosťami a mnohé ďalšie. Kontrolný zoznam, ako sa dopracovať k požadovanému výsledku, obsahuje sedem základných otázok, ktoré sa majú uvážiť pri testovaní vplyvov pripravovaných právnych predpisov. Ide o odpovede na tieto zásadné otázky:

- Pre ktoré kategórie podnikateľských subjektov môžu mať pripravované právne predpisy vplyv na ich podnikanie?

- Koľko podnikateľských subjektov bude v skutočnosti ovplyvnených?

- Aký je najpravdepodobnejší charakter a rozsah nákladov a prínosov pripravovaných predpisov pre dané podnikateľské subjekty?

- Ako sa náklady (a prínosy) predpisov porovnajú so zdrojmi ovplyvnených podnikateľských subjektov?

- Aký je stav v oblasti daných právnych predpisov v krajinách, ktoré sa môžu považovať za najväčších konkurentov pre slovenské podniky? (test voči zahraničiu)

- Aké sú dôsledky pripravovaných právnych predpisov pre operácie na trhu?

- Aké sú sociálne a ekonomické vplyvy pripravovaných právnych predpisov (na zamestnanosť, výrobu atď.)?

Na Slovensku vysoko absentujú informácie o podnikateľských subjektoch s počtom zamestnancov menej ako dvadsať. Je to vysoký informačný hendikep pre riadenie národohospodárskych procesov v SR. Zdrojom informácií môže byť okrem domácich aj sieť a kontakty s príslušnými ministerstvami v susedných krajinách. Ako zdroj je možné využiť aj zastupiteľstvá krajín, organizácie s medzinárodným zastúpením a pobočky zahraničných organizácií. Ako informačné zdroje dajú sa využiť aj medzinárodné pobočky a organizácie zamestnávateľov v Bruseli. Ďalšou užitočnou pomôckou pri získavaní potrebných informácií sú aj kontakty prostredníctvom pracovných skupín Európskej rady.

Vladimír Turanský