Csákyho ľad

Peter Kasalovský

V polovici apríla som si myslel, že nacionalistická arogancia Miklósa Duraya je neprekonateľná. Jeho spontánne zvolanie na zhromaždení na podporu V. Orbána v Budapešti: „Félvidék je s vami, Félvidék ťa podporuje, Viktor!“ a potvrdenie jeho pozície o niekoľko dní neskôr v televíznej diskusii nemenej

pamätným výrokom: „Ja som maďarský politik žijúci na Slovensku,“, a s dôvetkom, že bez vlasti boli jasným odkazom pre našich občanov v európskom strihu, či už zo štátotvorného národa slovenského, alebo z menšín a etnických skupín, že máme nevyliečiteľne chorých na nacionalizmus s maďarskou chuťou.

Je nesporné, že aj vtedy dokázal Béla Bugár svojím osobným šarmom a diplomaciou zmierniť relatívne vysoké napätie, o ktoré sa postaral nie po prvý raz M. Duray. Pochopiteľne, že nešlo len o jeho city a pocity, ale predovšetkým o prinajmenej nevhodné politické a majetkové požiadavky. Nakrátko sa síce stratil z očí, ale v parlamentných voľbách sa jeho pozícia významne posilnila. (Z 9. miesta na kandidátke sa vďaka prednostným hlasom stal číslom päť.) Ním prezentované názory a vôbec spôsob komunikácie voči celej verejnosti SR majú nielen viac ako dosť sympatizantov, ale medzi nimi čoraz jasnejšiu hviezdu v osobe podpredsedu vlády a podpredsedu SMK P.Csákyho.

Keby mal M. Duray charakter, tak by taký mandát poslanca NR SR nikdy neprijal. Predovšetkým preto, že podľa všetkého vnútorne neakceptoval suverenitu štátu, v ktorom žije, a dokonca ho má navonok reprezentovať. Prekonal ho však P. Csáky, keď sa vyjadroval k problematike maďarského krajanského zákona v čase jeho vzniku, ale aj v uplynulom týždni, keď o nej rokovali premiéri SR a Maďarska. Predovšetkým si dovolil pred nimi naznačiť, že ich nedohoda by mohla ovplyvniť maďarskú ratifikáciu nášho členstva v NATO, a tiež verejne neakceptoval oficiálne stanovisko vlády SR v tejto veci.

Občania si už zvykli na to, že slovenská diplomacia je vo vzťahu k Budapešti buď božsky trpezlivá, alebo priam dobrácky servilná, t. j. neefektívna. Keď slovenský premiér M. Dzurinda bol obhajovať nielen slovenské záujmy, ale aj európsku kultúru 21. storočia v Budapešti, tak ho zotrel bez akýchkoľvek

politických následkov „druhý muž“ vo vládnej koalícii. Je však ten čas, aby si P. Csáky konečne uvedomil, že je vicepremiérom vlády SR, ktorej dokonca zložil aj sľub vernosti. Vyzerá to tak, že je po M. Durayovi ďalším maďarským politikom, ktorý žije v SR, a deklaruje to svojimi podnetmi a návrhmi iných riešení, ako sú vládne.

V kultúrnej verejnosti SR je potlačené rozhorčenie proti celému radu aktov politikov z maďarskej menšiny voči jej suverenite, nehovoriac už o štátnych záujmoch a medzinárodne potvrdených, či už haagskym tribunálom vo veci SVD na Dunaji, alebo Benátskou komisiou vo veci inkriminovaného krajanského

zákona. Nejde o nijakú „slovenskú slabosť“, ale o stálu výzvu na priateľské vzťahy a spoluprácu vo vnútri štátu a k susedným štátom. Jej schladzovanie či dokonca obkladanie ľadom z nacionalistickej prízemnosti, ba možno osobnej malosti a nevyzretosti, by mohlo viesť k zmene kvality ovzdušia a rovnocenným reakciám.

Azda sa blíži čas, keď aj slovenský premiér prestane byť voči SMK ako koaličnému partnerovi tým z najkrotkejších baránkov...

Peter Kasalovský