Je čas nastaviť si zrkadlo

Vládny kabinet má za sebou niekoľkotýždňové pôsobenie (celkom to neplatí, pretože viacerí jej členovia vrátane premiéra sedeli aj v predchádzajúcej vláde) a verejnosť s obavami vníma viaceré pripravované zmeny od nového roka. Isto, priveľa dôvodov na optimizmus nemáme. Nezamestnanosť je jedna z najvyšších spomedzi okolitých štátov, nových miest nepribúda. Zdražovaním cestovného, znižovaním zliav, rušením autobusových a železničných spojov sa zníži mobilita pracovnej sily. Na hranici chudoby žije 640-tisíc občanov. Premiér Mikuláš Dzurinda pred časom povedal, že „diskusia o smerovaní vlády a plnení jej programu je najmä diskusiou o občanoch“. Dá sa s ním súhlasiť, nebude to mať však jednoduché, ak tieto slová bude chcieť vskutku naplniť.

Súčasný vládny kabinet je spokojný so svojím programom. Väčšina občanov Slovenskej republiky už taká nadšená nie je. Doteraz sme sa napríklad nedozvedeli, ako konkrétne bude riešiť problém narastajúcej nezamestnanosti, nedostatku bytov, alarmujúcej situácie v školstve i zdravotníctve. Aj preto alebo práve preto už aj tak priveľmi krehký sociálny zmier začína mať definitívne trhliny. Nie je to tak dávno, čo do ulíc vyšli tisíce odborárov, aby pripomenuli vláde, že sa už necíti byť viazaná zákonmi, ktoré v predvolebnom období do parlamentu predložila. Zákony sa pre kabinet stali iba zdrapom papiera, konštatuje jeden z tripartitných partnerov - KOZ. Podľa I. Saktora staronovej vláde zrazu v rozpočte chýba 25 miliárd korún na to, aby štát fungoval aspoň na doterajšej úrovni. Vládu nezaujíma, že 25 miliárd korún bude chýbať v peňaženkách občanov, čo bude mať negatívny vplyv aj na podnikateľskú sféru. Ľudia nebudú mať dosť peňazí, aby si kupovali tovary a zaplatili za služby.

No nie sú to iba odbory, ktoré vyslovujú kritické slová. Aj niektoré profesijné zväzy a združenia varujú, že reštrikčné opatrenia vlády nemožno definovať ako kroky reformné. Práve naopak. Treba popravde priznať, že terajšia vládna koalícia pokračuje v naprávaní chýb v uplatňovaní demokracie z minulosti, obnovila kredit Slovenska v zahraničí. Občan však predovšetkým pociťuje obrovské tlaky v ekonomickej i sociálnej oblasti, a to je pre neho dominantné. Vláda staronového premiéra M. Dzurindu hľadá cesty ako vyjsť zo súčasnej ekonomickej, spoločenskej mizérie. Nie je to jednoduché a už vôbec nie bezbolestné. Deficit v štátnom rozpočte a obchodnej bilancii, ktorý sa bude musieť odstraňovať aj znížením počtu pracovníkov v štátnej správe, a vysoká nezamestnanosť, to sú priveľké balvany na ceste za vytúženým zvyšovaním životnej úrovne. Mnohé pripravované opatrenia sú nevyhnutné. Pokiaľ by sa celý komplex týchto opatrení neurobil, tak by sa v budúcich rokoch ťažko hľadal sociálny zmier. Pravda je však taká, že práve v tripartite odbory a vláda spoločnú reč nenašli.

Nie je to práve ružová situácia a navyše niektoré z vymenovaných nepríjemností zrejme už nikdy nezmiznú: vždy bude niekoľko tisíc ľudí bez práce, zadlženosť firiem zostane vysoká, neprestane sa prepúšťať, vlády budú mať stále sklon k experimentovaniu. Budúce dva roky budú ešte tvrdšie ako terajší. Pribudnú bankroty a s nimi zanikne niekoľko desiatok firiem. Budú sa však objavovať nové. Kapitalizmus totiž neznamená iba blahobyt a plné peňaženky.

Eleonóra Bujačková

do plošky

Viaceré európske krajiny zachvátila v posledných dňoch vlna mohutných protestov a štrajkov. Protestujú poľnohospodári z Poľska, Maďarska i Česka. Vo Veľkej Británii štrajkujú hasiči, ktorí požadujú 40-percentný nárast miezd. Nazaháľali ani zamestnanci talianskeho Fiatu. Tí protestujú už od októbra proti hromadnému prepúšťaniu zamestnancov. Vyšších platov sa domáhajú kamionisti vo Francúzku. Úsporné opatrenia vlády a nedostatočné zvyšovanie platov prinútilo v polovici predchádzajúceho mesiaca štrajkovať viac ako pol milióna Portugalcov. V krajine išlo o najväčšiu protestnú akciu za posledných desať rokov. Azda najskromnejšie dôvody na štrajk v posledných týždňoch dňoch mali macedónski baníci. Pre meškajúce platy držali dokonca hladovku.