Sviatok naozaj zázračný

Je tu znovu čas, keď viac ako inokedy zaznievajú slovíčka želaní zdravia, šťastia, pokoja a pohody. Vianoce sú naozaj zázračné sviatky, a to v každom zmysle tohto slova. Už iba preto, že tu boli skôr než my a budú, aj keď my nebudeme... Ani keby sme proti nim tiahli do boja so všetkými kanónmi, počítačmi, spaľovacími motormi a podvojným účtovníctvom, nič nezmôžeme. Vôňa ihličia, darčeky, slávnostne prestretý vianočný stôl, spev kolied - to všetko vytvára neopakovateľnosť vianočných dní. Vianoce sú výtvorom ľudskej kultúry a dokazujú potrebu človeka rituálne vyjadriť a tým posvätiť túžbu po ľudskej jednote, tolerancii, dostatku. Oslavuje ich celý svet, majú mnohé spoločné prvky, ale aj odlišnosti, ktoré im vtisol každý národ na dejinnej púti svojej histórie a náboženskej tradície.

Slávnostne vyzdobený vianočný stromček ožiarený sviečkami v domácnostiach i na verejných priestranstvách je na Slovensku, ako aj v mnohých iných krajinách tradičnou súčasťou Vianoc. Pre katolíckych veriacich sú významným symbolom vianočných sviatkov aj jasličky a scéna betlehema. Jasličky sú po prvý raz historicky podložené v polovici 16. storočia v Taliansku a Španielsku, trochu neskôr sa objavujú v južnom Nemecku. Po roku 1600 sa betlehemy rýchlo rozšírili a jednoduchí ľudia ich začali vyrezávať a zostavovať. Vrcholom umenia zhotovovania betlehemov bolo obdobie baroka. Koncom 18. storočia sa šírili najmä z Neapola a Tirolska. Prvú jedličku ozdobenú sviečkami znázorňuje medená rytina z roku 1506 od Lucasa Cranacha staršieho. Od 18. storočia sa vianočné stromčeky čoraz častejšie objavujú v evanjelických rodinách v strednej Európe. V katolíckych oblastiach sa ľudia do konca 19. storočia pridržiavali tradičných betlehemov, ktoré u protestantov nemajú význam. Šírenie sa stromčeka do celého sveta sa začalo po II. svetovej vojne. Dnes sú vianočné stromčeky zvyčajné aj v krajinách bez kresťanských tradícií, napríklad v Japonsku či Indii.

Na našom štedrovečernom stole nikdy nechýbali orechy, med, cesnak, jabĺčka, hrach a šošovica. Orechy boli nielen na stole, ale hádzali ich na Štedrý večer i do studne, aby nevyschla a bol v nej po celý rok dostatok čerstvej vody. Od štedrovečerného stola sa hádzali orechy do všetkých kútov izby, aby domu priniesli zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie. Podľa starých zákonov každý člen rodiny mal dostať od toho najstaršieho do úst za lyžičku medu, aby mu po celý rok pripomínal, že treba sladko žiť v rodinnej pohode a zhode. Cesnakom sa natierali zámky na dverách domov, maštalí či chlievov, aby tam nemali prístup strigy a zlé sily a kravičky nestratili mlieko. Bývalo tiež zvykom, že pri večeri musel každý zjesť kúsok cesnaku. Mal ho chrániť pred chorobami a bolesťami. Každý sediaci pri stole mal rozkrojiť jablko kolmým rezom na stopku. Ak sa v rozkrojenom jabĺčku objavili jadierka v podobe hviezdy, malo to byť predzvesťou, že takýto človek bude po celý rok zdravý. Ale ak sa objavili v podobe kríža, bývalo to zlé znamenie. Šošovica bola symbolom hojnosti v dome, ale aj bohatej úrody.

Už v starom Ríme na oslavu Nového roka bohato obdarúvali darmi kresťanskí misionári, ktorí o niekoľko storočí neskôr prešli Alpy na sever, a boli prekvapení, že aj Germáni si k sviatku zimného slnovratu dávali navzájom darčeky. Oslava zimného slnovratu sa stala vianočnými sviatkami a obdarúvanie sa zachovalo. Čo kedysi malo milostivo naladiť bohov, to platilo ako znamenie priateľského spolucítenia a kresťanskej lásky k blížnemu. Od 16. storočia jestvujú dôkazy o tom, že darčeky si už nevymieňali len priatelia a príbuzní, ale že predovšetkým deti profitovali z vianočnej radosti a obdarúvania.

Na Štedrý deň bolo zvykom celý deň sa postiť, lebo len ten, kto až do štedrovečernej večere nejedol, mohol večer vidieť na stene zlaté prasiatko. Ak ho napriek tomu neuvidíte, nič to... Dôležité je, aby ste si našli čas jeden pre druhého....

(mb)